|
I. časť
Štart programu pre budúcnosť europskeho skialpinizmu sa podaril.
/o tomto projekte sme na našej stránke už písali /.
Snáď každý účastník bol nadšený, akým spôsobom sa zhostili tohto úvodného projektu rakúski organizátori
a celá základná idea sa určite podarila. Celý program začínal v piatok 15.12. večer. Stretli sa tam mladí
nádejní športovci a záujemci o skialpinizmus. Tentokrát okrem zakladajúcich krajín – Rakúska, Nemecka
a Slovenska aj taliani. České družstvo malo taktiež prísť ale auto si to cestou rozmyslelo a do Rakúska
nechcelo ísť. Tak sa museli vrátiť. Škoda, prišli o veľký zážitok.
Takže večer prebehol oficiálny úvod a predniesol sa celý program. Už hneď ranná činnosť bola internacionálna.
Všetci pretekári – len do 18 rokov, čo je 1989 a mladší – sa rozdelili do družstiev nezávisle z ktorej
krajiny pochádzali. Také prvé kolo zbližovania. Išlo sa do terénu s dôrazom na predvedenie techniky pohybu
v skialpinizme, techniky pri technických zručnostiach. Hlavný jazyk bola angličtina. Ja ako pretekár som
robil taktiež inštruktora v skupine spolu s Josepom Castelletom zo Španielska. Rozobrali sme teda všetko,
čo sa za necelé 2 hod. dalo a potom po pauze a občerstvení sme sa presunuli asi 20 km do strediska
Kuhtai s lepšími snehovými podmienkami.
Pretekárov čakalo asi 160 – 180 m prevýšenie, ktoré absolvovali dvakrát. Ukázala sa kondícia a technická
zdatnosť každého v plnej miere. Dominovali jednoznačne taliani, hoci ani my sme nezostali pozadu. Možno
už ako tradične na medzinárodnom poli u dievčat – Miša Izakovičová zvíťazila. Vynikajúco, predovšetkým
preto, že to bol jej prvý pretek v živote, hoci nachodené toho už má dosť. Aj ďalší naši podali veľmi
pekné výkony, hoci skúseností a tréning na snehu ešte chýbali.
Štartovalo sa vo výške okolo 2000 m, čo nebolo pre dýchanie a nezvyk veľmi jednoduché. Z chlapcov
štartovali Pisarčík, Leitner, Biel, Šramko, a najmladší Kristály a Dianiš.
Ale škola to bola poriadna. Na talianov sa trochu s úctou pozerali ale vieme, že nie sú nedostižní,
len treba systematicky pracovať.
Po pretekoch nasledovala ešte lavínová príprava – prvá časť priamo na svahu. Úloha – nájsť schované
pipsy / prístroje firmy Pieps / - sa síce podarila ale vládol taký neorganizovaný zmätok. Pri strese
by to vyzeralo asi úplne inak. A tak potom sa to začalo tak ako by to malo vyzerať.
Potom sme sa presunuli „domov“, kde sme pokračovali v druhej časti lavínovky a to prezentácia slovom
a obrazom. Tá bola naozaj vynikajúca.
Konečne večer, vyhlasovanie, nejaké vecné ceny, vzájomné rozhovory, najbližšie ciele a pod. Za talianov
tam bol zástupca Luca Salini z Crasy Idea, za rakúšanov hostiteľ Karl Posch, nemcov Stefan Winter.
Dozvedeli sme sa čo nového v týchto krajinách a pod. Ešte sa pripravila štafeta na ďalší deň, kde sa
jej členovia rozlosovali v tombole a tak vznikli naozaj medzinárodné štafety. O tom neskôr v druhom kole.
Miro Leitner
Výsledková listina preteku
|