SSA - Slovenska skialpinisticka asociacia

SLOVENSKÁ SKIALPINISTICKÁ ASOCIÁCIA

Slovenská skialpinistická asociácia je člen International Ski Mountaineering Federation

Mediskialp (Memoriál Karola Javorského),
3.kolo FUN Cup,
Nízke Tatry - Kosodrevina, 24.2.2007

Ďalšia akcia za nami. Skialpinisti konečne majú snehové podmienky na to aby sa všestranne „vyšantili“. Tak to bolo aj tentoraz, hoci – počasie si to zase rozmyslelo. Nie a nie ponúknuť modrú oblohu. Niekde bola ale asi vysoko nad hlavou.

Ponuka dňa vyzerala asi takto – biela hmla a sem tam vetrík. Raz viac raz menej zo všetkého. Ale zase treba uznať, že skialpinisti aj niečo zvládnu a taká drobnosť neodradí. Má to aj svoju výhodu. V budúcom roku sa akcia môže zase opakovať a vôbec to neomrzí. Ak bude výhľad, bude to ako novinka. No však podme ako bolo.

Je ráno 24.2.2007. Organizátori na Chate Kosodrevina čakali na pretekárov a tí sa postupne valili a valili. Rôzne – vlekom či pekne na pásoch ako na rozcvičku. Do FUN CUPu, či Mediskialpu ako zároveň aj 1. ročník memoriálu Karola Javorského, sa postupne prihlásilo 72 pretekárov. Čo je celkom dosť a ešte sme mali aj celkom slušný doprovod aj napriek počasiu. Čo sme pre všetkých pripravili? No najskôr niečo na predýchanie – hneď od dverí chaty Kosodrevina časovka jednotlivcov, pekne v minútových intervaloch. Prevýšenie takých 300 m a teda na obvyklé pomery to bol šprint. Ale aj to treba, a nakoniec bolo toho aj dosť.

Potom sa šlo už voľne ako na takej prechádzke. Nebolo to však zase také jednoduché. Hmla zhustla a najskôr na hrebeň – tu trochu pofúkalo, ale všetci to brali pohodovo. Potom zjazd z Konského do Širokého sedla. A tu čakal prvý zaujímavý prvok. Zjazd prakticky z roviny dole ako keby z preveja a sklonom 45 a viac stupňov / nemeral to nikto z nás ale celkom strmé /. Pre niektorých menší šok ale na zmiernenie tam bol fix. Ten v tej hmle vyzeral tak zvláštne, lebo ako keby nikde nekončil, len niekde vo velmi vzdialenom neznáme, podobne ako ten kopec.

Ale tento prvý krok bol nakoniec všetkými zvládnutý celkom hravo a dole si každý hovoril, že nabudúce už úplne v pohode. Tak sa prešlo až dole k smerovníku zaujímavým terénnym reliéfom. Potom zase výstup takými húpačkami, čo nebolo vôbec ťažké ale dlhé. Hmla tu bola taká riedšia ale okolité žlaby sa predsa len schovávali a scenéria tak odolala.

No a takmer na záver čakal – Školský žlab. Predsa len trochu strmší. Bolo treba si lyže dať dole a to buď na batoh alebo do rúk – čo však až také šťastné nebolo. No a zase aby to nebolo také jednoduché aj výstup nešiel najľahšou variantou – čo však tí čo to nepoznajú asi ani nemohli zisťiť. Takže pekne tak strmšie hore sa postupne všetci dostali. Pocity u niektorých občas také hranične rizikové. Ono také pocity treba trochu občas pocíťiť, bez praxe sa nedá zvykať na náročnejšie terény. Ale nakoniec sa hlava nikomu veľmi nezakrútila – žiadne úrazy či straty neboli.

Potom už nasledoval len jednoduchší výstup na najvyšší bod. Kamenná chata v 2000 m , tesne pod Chopkom – každý kto tam bol iste pocítil takú úľavu, radosť či super atmosféru tohto magického miesta. Čaj padol všetkým veľmi vhod a k tomu... nuž podľa osobného výberu. Všetci sa pekne ohriali, porozprávali, zážitky si podelili. Ešte však nebolo všetkému koniec.

Priamo od terasy „ Kamienky“ čakal meraný zjazd. Síce bol len s prevýšením 500 m ale stačil, niekedy nohy pália aj po pár metroch. Každý si to pustil podľa toho ako si trúfol. Ešte že je teraz dobrá lyžovačka a nejaké zákerné miesta neboli. V samotnom závere priamo pred Chatou Kosodrevina bol skok – kde v niektorých prípadoch by bolo dobré mať aj štýlových rozhodcov. O pár metrov – hurá je tu cieľ.

No až tak celkom nie, lebo ... Čo tak vyskúšať si ako to je, ked sa hľadá s lavínovým prístrojom? A tak firma BCA / ich ponuka na vynikajúce výrobky je na webe / pripravila pre všetkých rébus – kde sú schované? No a ukázalo sa že? Mnoho ľudí to vôbec nevie, hoci vlastný lavínový prístroj majú už možno roky. Zaujímavá skúsenosť a poučná. Prax by sa teda zišla pre všetkých, veď keby to bolo v reále, tak by pribudol aj stresový faktor. No a to by sa inak hľadalo.

Tak a po hľadaní pekne na chatu. Do tepla, do sucha. Postupne sa najesť – dokonca aj to prasiatko prišlo – prvá várka sa zjedla ako nič, druhú večer už sme ani nedokázali zjesť. Koláčikov taktiež bolo dosť, či piva Šariš.

Tak si všetci posedeli, porozprávali, spustili sa aj nejaké filmy – Pierra Menta, Mezzalama, Jasná, Vysoké Tatry – všetko miesta kde prebehli super významné a kvalitné podujatia. Neskôr prišiel na rad aj film z K2 studia z iného prostredia. Škoda, ešte sme mali v pláne aj nejaké vodácke filmy, lebo napr. domáci z AAC Tour robia zaujímavé kanoningy a raftingy / v lete sa už napr. pripravil výjazd na Soču do Slovinska /, len neboli na vhodnom nosiči. Ale to aspoň nabudúce.

Ešte prebehlo aj samotné vyhlásenie – víťazi štastní, porazení nešťastní – dúfame že aspoň motivačne naladení pre budúcnosť. Dôležité boli hlavne zážitky a veríme že boli veľmi pozitívne.

Ešte sa diskutovalo, aký spôsob vyhodnocovania je najvhodnejší na takéto podujatie. Taký aký bol – tradičný rally je spravodlivý na každú disciplínu. Možné je aj spočítanie len časov bez zohľadnenia dĺžky meraného úseku, ale to už je zase o niečom inom, čo je už blízko ku terajšiemu pretekovému skialpu. Sem tam to poradie mierne zamiešalo ale aspoň sa ukázali slabiny či silné stránky jednotlivcov. Dôležitá však bola dobrá nálada a veríme že tá vysoko prevládla.

To by bolo pozitívom pre budúcnosť.Podobný systém podujatia nás čaká ešte na riadnych pretekoch v Jasnej – M SR. No a pre niektorých bol deň dosť dlhý – večer ešte aj pri live hudbe a končilo sa veru dosť neskoro. No nečudo, bola zaujímavá atmosféra. Napr. dozvedeli sme sa aj verziu definície skialpinistu – to je ten čo si kúpi výstroj za 60 000 Sk a potom nemá na vleky.

Tak a podujatie skončilo. Treba však aj poďakovať partnerom podujatia , či už pre FUN CUP či Mediskialp - Hoechst Biotika, Chate Kosodrevina, Nestlé, Radix, Johnson – Johnson, Senzor, Jasná Nízke Tatry, Detskej Fakultnej nemocnici, SKI – BIKE Sport Brezno, BCA, www.skialp4u.sk, OEAV, Kamennej chate, Šariš, či Mediálnemu partnerovi – Zdravotnícke noviny no a tiež každému čo pomohol ako organizátor, napr. aj dobrovoľníci z HS, či akýmkoľvek iným spôsobom.

Na záver – skialpinisti nemajte obavy, snehu je ešte dosť a zase niekde nabudúce. Možno už o týždeň na Kráľovej holi na ďalšom kole Slovenského pohára Slovenskej skialpinistickej asociácie.

Miro Leitner

Výsledková listina 3.kola FUN CUPu

Výsledková listina MEDISKIALPu

Aktualizované: 2007-02-26 20:30