Pierra Menta 2009 - čast druhá
14. a 15.3.2009, Areches, Beaufort,Francúzsko
Grand Mont - to je to čo si zvyknú fanúšikovia šepkať, pretekári sa k nemu asi modlia a organizátori
tohto roku mali proste hlavu v smútku. Ale po poriadku.
Na večernom breefingu sme sa dozvedeli že stupeň lavínovej škály stúpol na 4, no a všetky štandardné
trate na sever sa stopli. To znamenalo, že Grand Mont mal len svoju Ante Cimu. Ostatné vidíte na plániku tratí....
My sme ráno nastavili budíček opäť na 4:45 a o 5:30 sme vyštartovali z Bersendu, no ani nie po 1,5 km
nás odstavila policajná hliadka a presmerovala na paralelnú trať s hlavnou cestou do Arechés, čo spôsobilo
predĺženie prechádzky na 3,5 km, a to v lyžiarkach a s otlakmi po tmavých cestách až ku lanovke. Bohužiaľ
regulovanie radu pod lanovkou grátis sa nekonalo a tak sa záujemcovia tlačili v 2 prúdoch obšťastnení
miestnou samosprávou, presnejšie darčekmi ako croissanty a čiapky s logom Region –Beaufort. Náš prúd bol
ten od cesty. Ušli sa nám len croissanty, ale čiapka nie. Veľká škoda, pomysleli si chlapci.
Už sme sa 7:03 konečne posadili na lanovku ale to už naše dievčatá pretekali. Po príchode na Cuvy sme
začali šľapať k tratiam. Ivka najskôr zostala filmovať prvé prezúvanie, ktoré sofistikovane organizátori
poprepájali tak, že na jednom mieste ste videli aj mládežníkov aj dospelákov. Bol to naozaj zážitok aj
keď miestami bolo veľmi nebezpečné vidieť zjazdujúcich
prelínať sa s dobiehajúcimi vo výšľape na maličkom mieste.
Pomaly sa ale všetci blížili k „vriacemu“ kotlu, kde diváci povzbudzovali naozaj neuveriteľne.
Mexická vlna sa valila ako u pretekajúcich žien tak u mužov, aj keď kriticky musíme povedať, že povzbudzovanie
žien bolo výraznejšie. Všetci sme pretekárov proste obdivovali. Hrdinov, ktorí tri dni bojovali a už boli blízko
k cieľu. Len jeden zjazd do cieľa tretieho dňa. No a potom vlastne ešte jeden deň kratučký deň a mali to za sebou.
Pomaly sme sa lúčili aj my so scenériou, Mont Blancom a Pierra Mentou. Na nedeľu hlásili zlé počasie a tak sme
vedeli, že nás čaká posledný večer a len cesta domov.
Na trati sa zdalo, že Jurajovi trošku došli sily, ale naopak Michal a Matúš išli celkom pekne. Matúša kŕče už
netrápili a Michal na svojich tréningových lyžiach bežali veľmi pekne.
Čo chlapov prekvapilo - že espoiri boli bradatí. A tak ako vravel Michal, bolo ťažko identifikovať konkurenciu.
No tak či tak, klobúk dole.
Poobede som absolvovala stretnutie antidopingového výboru a večer si dal náš fanclub rozlúčkovú fotopárty.
Ráno nás čakalo absolvovanie štartu ako aj cieľa, potrasenie rúk, rozlúčka so všetkými ako aj naším krásnym
domčekom a milými domácimi a 1700 km domov.
Výsledky iste skomentujú samotní pretekári v nasledujúcom článku. Ja poviem za nás fanúšikov, že do roka musíme
pripraviť bannery, pre všetkých nás tričká, no a objednať počasie ako tohto roku.....