|
|
Na Dachsteine prebehlo v sobotu 18.3.2006 druhé a zároveň finálové kolo Európskeho pohára jednotlivcov
v skialpinizme. Zo Slovenska sa ho ako pretekár zúčastnil len jeden zástupca a to Miro Leitner. Hlavným
dôvodom štartu bola jednoznačne kvalitná konkurencia spolu s predpokladom zaradenia daného preteku do
Svetového pohára pre rok 2007 a teda spoznávanie jeho špecifík. Katka Belicová pre chorobu neštartovala
v B – kategórii, jej dôvod účasti bol hlavne v komunikácii s organizátormi a hľadaní možnej spolupráce
pre budúcnosť. Taktiež sa pridala Zuzana Rychliková, všetko predovšetkým pre budovanie kontaktov.
Je treba povedať, že podujatie na rakúske pomery bolo trochu netradičné. Nie je to síce prvý pretek
v sezóne mimo zjazdoviek ale iste asi najtechnickejší. Takže aj v susednom Rakúsku sa čiastočne presúvajú
do voľného terénu a hľadajú nové možnosti rozvoja a presadenia sa. Podľa takého postrehu, im všetkým
nechýba ekonomické zázemie a teda materiálne nie je problém. Vyspelosť a kvalita pretekárov zo zjazdoviek
sa postupne presúva do takých tradičných pretekov z našeho pohľadu. Podľa môjho názoru sa vo veľmi blízkej
dobe prejaví klasický nemecký prístup – dôslednosť a vysoká kvalita. Majú fantastické predpoklady a do
istej miery im môžeme závidieť. Zatiaľ nemajú ani nemci či rakúšania nejaké super výsledky z najvyšších
podujatí ale už tam sa postupne dostávajú. Nemajú ešte mladú členskú základňu ale vynárajú sa stále noví
a rýchlejší pretekári – síce starší ale kondične na mimoriadne vysokej úrovni. Ešte stále sú však
/ možno aj pre naše šťastie / veľmi úzko regionálni a necestujú mimoriadne ďaleko.
V tomto prípade ani Dachstein nie je ďaleko. Z Bratislavy do 350 km – teda rovnako ako do Tatier. Ubytko
sme si zohnali s raňajkami za 18 EUR, čo bolo parádne. Kopec blízko a snehu tiež. Na začiatok sme boli
zvedaví, koľko sa tu stretne vynikajúcich pretekárov. Nakoniec ich tu bolo dosť veľa. Prišli najlepší
taliani, taktiež časť francúzov, španieli a katalánci, rumuni, luxemburčan a kopec rakúšanov a nemcov.
Celkovo z 10 štátov.
Deň pred štartom sme sa šli pozrieť na miesto štartu. Je ním konečná lanovka na ľadovec Dachstein vo
výške 2700 m. To samo o sebe naznačuje pre slovákov jeden problém – aklimatizácia na výšku. Jeden deň
je na to málo a tak ak tam bude svetový pohár – tak aspoň 3 až 4 dni dopredu by boli žiadúce. Hľadali
sme trasu a našli sme nejaké jej vyznačené časti. Nebola v tento piatok nejaká veľká vididteľnosť a snežilo,
preto sa ťažšie orientovalo. Trať nás zaviedla pod Dachstein – vysoký 2996 m. Dostať hore sa dá po feratoch.
Teraz tam dali fixy – celkovo ich bolo snád tak do 800 m a už zostávalo ísť len hore. Trochu sme váhali,
lebo sme nevedeli, kde sa dostaneme ale nakoniec sme to išli. Zo zdanlivo ľahkého ľadovca sme sa dostali
do relatívne exponovaného terénu / pády by asi nedopadli zdravo / a pomyslel som si, že je jasné prečo
organizátor nechcel pustiť mladších pretekárov. Do istej miery to bol risk ale pri použití istenia, to
zase nebolo také ťažké. Teda sme sa prešli pekne pomaly a pripravovali na druhý deň.
Je sobota 18.3. – deň štartu. Počasie bolo nádherné – hore modrá obloha, takmer bezvetrie. O 10 štart.
Išlo sa najskôr bez pásov dole kopcom s malým korčuľovaním. A potom to už išlo. Spustili same sa ďaleko
do doliny a čakalo nás takých 700 výškových naspäť. Mne sa šlo celkom fajn a bol som celkom spokojný.
Taký Nägele / vynikajúci luxemburčan / bol len kúsok predo mňou a tak som pokračoval ďalej. Pri konci
výšlapu – už mi tak veselo nebolo ale to už sme boli opäť okolo 2700m, našťastie sme si dali lyže na
batoh a prešli sme sa traverzom v dosť strmom svahu a cez tunel, potom rebríky opäť na ľadovec.
Pokračovali sme ďalej pod už spomnínaný Dachstein s kopou fixov. Mne primrzla voda a kým sa mi pod kombinézou
hadička rozmrzla, chytil som hlaďáka. Akurát pri prezúvaní a zakladaní mačiek. Ruky som mal značne
neskoordinované a tak sa ani nečudujem, že mi jedna mačka za chvíľu odpadla. Našťastie som sa už mohol
výdatne napiť môjho energetického nápoja od Aone. Za chvílu to bolo ok, horšie bolo, že sa predo mňou
motkali a nedalo sa vôbec predbiehať. Tak nezostalo nič len vyčkávať a tak prví už len sa vzdialovali.
Celý výstup sa mi zdal už vôbec nie náročný, možno aj preto, že dole som sa už nepozeral. Bola to pekná
pasáž a ešte po krátkom zjazde nasledoval druhý ale menej náročný ferat. Potom dlhý zjazd, dosť rýchly,
lebo sa išlo snáď stále rovno vo vyjazdenej stope a záverečný výslap do ciela pri lanovke.
Už ked som sa pozrel hore začalo sa mi mihotať svetlo pred očami. Dopil som totiž vodu s energetickým
nápojom a čakala ešte snáď polhodinka. Krásny výhľad a terény navôkol ma prestali lákať, lebo moja
energia fantasticky rýchlo vyprchala a ledva som stál na nohách. Predbehlo ma tak okolo 5 pretekárov
a bol som šťastný, že som v cieli. Skoro som ho síce nevidel ale vnímal som okamih vypustenia snahy
o chôdzu. 17 miesto v jednotlivcoch bolo síce pekné ale vnútorne ma mrzelo. Išiel som si sadnúť na lavičku
a za chvílu som zaspal. Tak to sa mi ešte nestalo a to som už veľa razy v cieli nevedel veľmi stáť.
Nuž čo, aj to treba prežiť.
Po nejakej hodinke som už aj vnímal nádherné okolie. Trochu ma mrzela neúčasť ostatných zo Slovenska,
však naozaj je to blízko, pretože sú to neoceniteľné skúsenosti a doma ich nezískame. Tam taká kvalita
zďaleka nie je. Už len tie nešťastné kalendáre, pretože ten kto ich pripravoval, veľmi nepozeral na tento
rozmer možností. A tak sa ponáhľame domov cez Bratislavu, kde sme niečo povedali do TA3 o preteku, výsledkoch
repre v tejto zime a čo čaká skialpinistov – pretekárov v tejto sezóne. V noci sme doma, plní dojmov a nových
cieľov, ktoré opäť pred nás prišli.
Najbližšie Jasná 8.4.2006 s množstvom sprievodných a veľmi zaujímavých podujatí. Viac o podujatí na
Dachstaine si nájdete na oficiálnej stránke - www.astc.at.
Miro Leitner
Oficiálna výsledková listina
|
|