SLOVENSKÁ SKIALPINISTICKÁ ASOCIÁCIA

 

Dachstein Xtrem 2009
28.3.2009, Dachstein, Rakúsko

Je štvrtok ráno a pred Hypernovou v Liptovskom Mikuláši sa postupne stretávajú slovenskí reprezentanti v skialpinizme aby mohli absolvovať finále svetového pohára na Dachsteine (A). Okolo 8 ráno je už zostava kompletná a tak môžeme konečne vyraziť. Cesta prebehla hladko „ani sme sa nenazdali“ a už sme boli v cieli cesty. Ubytovali sme sa v peknom rodinnom penzióne a po krátkom vybaľovaní sme šli na večeru do neďalekého hotela. Po večeri sme ešte dohodli plán na ďalší deň a mohli sme isť spať.

Nasledujúci deň bol krátky tréning, cca 2h. Stihli sme si pozrieť kľúčové úseky trate - niektorí stihli viac, iní menej. Podstatné bolo sa poriadne rozchodiť a pripraviť na pretek. Po tréningu sme poniektorí ešte zoservisovali lyže a potom už len odpočinok, večera, briefing a hurá spať. Veď treba si poriadne oddýchnuť a načerpať energiu pred zajtrajším pretekom.

Je sobota ráno, u nás v doline síce trochu hmlisto, ale my sme vedeli že máme očakávať horúci slnečný deň, takže sme povyťahovali najkratšie, najtenšie termo a naplnili cammelbaky na maximum. O pol 8 sme si dali raňajky a potom sme naskákali do auta a vydali sme sa na cestu. Priestor štartu bol od nášho penziónu vzdialený asi pol hodky. Miro to však v prípade potreby „zmákol“ aj za 20 minút. Pred štartom sme mali dosť času, aby sme stihli postretávať konkurenciu a vymeniť zopár pozdravov. Ešte nasledovala krátka prechádzka tzv. rozcvička, rozchodenie, strečing a mladšie kategórie mohli odštartovať. Po nich sme odštartovali aj my „dospelí“ a boj sa mohol začať. Boj to bol ťažký a tvrdý - na začiatku s konkurenciou, potom sa to zmenilo na boj so slnkom a horúčavou a nakoniec aj so sebou samým. O tom, že to bolo náročné, svedčí aj výsledková listina. Časy v porovnaní s prevýšením prezrádzajú že sa jednalo o dosť rovinatý pretek, v strmých častiach sme mali čo robiť v početných traverzoch a okolo obeda už aj zjazdy prestávali byť zábavné, keď to v hlbokom mokrom snehu drhlo jak v lete na saniach.

Nakoniec všetko dobre padlo, všetci sme prežili bez zranení a vyčerpaní sme sa vrátili na hotel. Tam sme rýchlo pobalili veci, ja s Vierkou a s Mirom alias „speedy Gonzalesom za volantom“ sme sa vrátili naspäť do priestoru štartu na slávnostné vyhlásenie. Počas vyhlásenia nastal problém, keď sme zistili že Vierku mali zapísanú v zlej kategórii a tak skoro nedostala zaslúženú medailu. Asi po 20 minútovom zháňaní „zodpovedného“ nám priateľ Joseph zohnal človeka, ktorý Vierke vtisol medailu do ruky s chabým ospravedlnením. Čo už, chybička sa „vloudila“ dúfajme, že nabudúce sa to už nezopakuje.

Pretek bol ináč zorganizovaný veľmi dobre, značenie bolo dostatočné, na kontrolách nás poslali vždy tým správnym smerom a atmosféra v cieli bola dobrá. Čo by som ešte organizátorom vytkla bolo občerstvenie po preteku a hlavne záverečný ceremoniál bol dosť neslávnostný. Na to že to bolo finále SP by som očakávala aspoň nejaký obed, pripadne pasta party, alebo aj afterparty ;-) Nič také sa nekonalo a tak nás už nič nezastavilo na ceste domov.



Lucia Pastoreková



Vyžiadaný članok od M.Jokla - nedodané



Tak a záver svetového pohára jednotlivcov je za nami. Budúci víkend ešte bojujú najlepší pretekári vo finále dvojíc na Tour de Rutor a už zostane len bilancovať. Tohoto podujatia sa však zástupcovia Slovenska neúčastnia a táto sezóna na svetových podujatiach pre nás skončila.

Na Dachstein tak ako bolo navrhnuté šla prakticky celá reprezentácia - tak ako bolo sľúbené pred takmer rokom aj v zmluvách. Bolo to blízko a je to len pár hodín. Bolo by hriechom nevyužiť takúto situáciu. V oficiálnej výprave cestovali Laštík, Jokl, Danko, Pastoreková, Findurová, Triznová a Danková. Tréner a doprovod - Leitner.

Už pred odchodom sme vedeli že podobne ako u nás aj v Rakúsku majú problémy s vysokým lavínovým stupňom a tak sme len čakali čo organizátori pripravia. Trať nakoniec viedla v blízkosti údolnej stanice kabínky vedúcej na ľadovec. Trať bola dosť natiahnutá na plocho, skôr taká bežecká stopa, naštastie tam bolo aspoň dosť úsekov s otočkami.

Predpoveď počasia bola ale hrozivá - má byť teplo a slnečno, bez vetra. A tak veru aj bolo. Viacerí sa takmer uvarili. Ale ešte preskočím k dňu predtým.

Bývali sme neďaleko a informácia bola, že trate na prehliadku budú voľné až okolo obeda. Tak som stihol ešte namontovať aj nové lyže pre Juraja a v kľude sme šli všetci na trať. Hlavne chlapci boli žhaví na pozeranie trate a okamžite po vystúpení z auta sa rozpŕchli ako osy. Nestihol som si ani obuť lyžiarky ako šofér, dohodnúť ako ďalej, tak ich už nebolo. "Potvory" - hovorím si pre seba, tímový duch asi bude ešte dlho chýbať.

Úvod trate bol celkom fajn, natočili sme sa dosť na otočkách, potom čakali dosť dlhé roviny a bolo jasné že to bude rovinaté aj naďalej a podľa toho sme sa vedeli pripraviť na samotný pretek. Pitie na plno, navoskovať a nasprejovať pásy, lyže, posledné kontroly...

Obed sme mali hlavne vplyvom neskoršieho výjazdu taký neskorší z vlastných zásob. Večeru v blízkom penzióne sme presunuli trochu dopredu aby ste stihli míting. Výborná večera ale trvala takmer hodinu a pol / možno bola o nejaké 2 EUR drahšia ako v nejakej lacnej pasta reštaurácii - bola však vynikajúca a hlavne pestrá s množstvom zeleniny /.

Míting sme ale stihli prakticky celý - asi nikde sa nezačína načas. Všetko podstatné sme sa dozvedeli a potom už len šups ho sa vyspať a relaxovať. Organizátor ale na záver prekvapil, že poskytol nejaké cestoviny / mohli sme teda niečo ušetiť - hoci neskôr známi uviedli že to za veľa nestálo / už ten večer ale že po preteku naopak nebude nič. Tak to naozaj na finále nebolo veľmi dôstojné. Nuž ale poďme už radšej k ďalšiemu dňu - tomu podstatnému.

Finále svetového pohára - a je to tu. Najskôr štartujú mladší / junior a kadet / s 1150 m prevýšením a potom už dospelí na 1550 m trati. Prevýšenie teda nie veľké. Je teplo, už pred štartom sa dalo chodiť a len tak postávať aj naľahko len v kombinéze. Skúsenejším bolo jasné, čo ich čaká.

Je tu štart. Najskôr teda naše juniorky - Triznová a Danková už bojujú na trati. O vyše 20 min. aj zvyšok. Na štart ako amatér sa postavím aj ja, nakoľko z pozerania a robenia fotiek veľa nezistím a chcel som našich sledovať viac na trati. Presne to aj vyšlo a som rád že som takto zvolil. V úvode som totiž mal blízko seba aj Matúša a aj Miša. Skonštatoval som pri prvom zjazde, že Matúš sa veľmi v zjazde zlepšil, za čo má pochvalu. Potom v druhom výšlape nasadil dobré tepo a postupne sa vzdialoval.

Michal bol ale dlho blízko a pozeral som ako sa mu darí. Až v tretom kopci sa konečne rozbehol a už to vyzeralo konečne lepšie.

Dobiehal som ale Juraja , vedel som že niečo nebude v poriadku a ani nebolo. Zradil ho žalúdok počas prvého zjazdu a od vtedy bojoval a nechcel vzdať. To som rád, pretože preteky sú aj o tom, že nie vždy je dôvod na oslavu. Skončil síce až posledný, 8. z espoir ale iste sa z toho poučí.

Z ostatných dievčatá - espoir - bojovali so sebou a s teplom. Lucia tak skončila na 2. a Vierka na 3. mieste v kategórii do 23 rokov. Nič na tom nemení fakt, že viaceré na rozdiel od nich z rôznych príčin vzdali, časový rozostup od najlepších žien síce bol, ale hlavne že zabojovali a chcú niečo dosiahnuť za čo ich treba pochváliť. Nakoniec ešte len nedávno odišli z juniorskej kategórie.

Ďalšie dievčatá - juniorky - skončili na 5.a 6.mieste. Čo bolo prekvapivé, že Simona bola až za Mišou a zvádzali pred cieľom tuhý boj. Simona neskôr uviedla že aj ona sa cítila veľmi zle, takže ktovie kde bola príčina.

Mnohí ale nezvládli veľmi tento horúci slnečný deň a podpísalo sa to pod mnohé výkony. Pri rozhovoroch so zahraničnými pretekármi už mnohí sa tešili že je koniec sezóny, že sú dosť unavení. Nečudo, kedže pretekajú od začiatku decembra a stále v takej silnej konkurencii. Po 15 štartoch to naozaj už nemusí byť zábava. Nakoniec bolo aj skonštatované, že štart bol dosť pomalý, úplne iný ako býval nedávno pred pár týždňami.

Pre úplnosť treba dodať , že ako amatér bez licencie štartoval aj Peter Svätojánsky. Bolo to jeho prvé vážne podujatie sezóny a je dobre že konečne sa aj priblížil vlanajšej forme, veď úvod sezóny bol doma na pre neho netradičných miestach - dosť výrazne prehrával. Jeho 6. miesto teraz vo finále je vynikajúce a je len veľká škoda, že odmietol tento rok reprezentovať. Dúfajme, že v budúcom roku si to rozmyslí , vráti sa opäť do reprezentácie a bude mať záujem štartovať za Slovensko na viacerých svetových pohároch a nielen na jednom ako v tomto roku.

Záverečné vyhlásenie - dosť nedôstojné takej súťaži - o tom už písala aj Lucia takže to nekomentujem. Žiadny nejaký serióznejší záver,... Potom sme teda sadli do auta a za pár hodín sme už boli doma.

Hodnotenie Slovenskej reprezentácie na podujatiach prinesieme po skončení sezóny u nás, čo bude za pár dní. Teraz cez víkend je ešte vertikal na Chopok a potom maratón vo Vysokých Tatrách ako finále SEP a tiež M SR dvojíc. Pozývame všetkých. Veríme, že konečne už bude pekne - slnečno a užijete si výraznej snehovej nádielky.



Miro Leitner



 Výsledková listina pretekov

 Výsledková listina pretekov - svetový pohár

Pridané: 2009-04-01 21:00

Foto: www.skimo.org

     [Zobrazené 914 x]

Ďalšie stránky: Členovia | Obchod | Podmienky | Profily | Diskusia | Burza | Fotosúťaž  

(c)2004 - 2009 SkiMountaineering                 Design & production I.S.

Pre ďalšie šírenie článkov, fotografií a materiálov uverejnených na tejto stránke je potrebný súhlas Rady SSA

                   Odkaz na Facebook

Stránka sa načítala za 0.0153 sec