|
II. časť
Trochu s odstupom ale predsa. Treba pár vecí naháňať tak aj písanie niečo trvá. Takže sa vrátim ešte do Praxmaru.
Je sobota večer, každý účastník niečo dostal napr. aj od nás z SSA, ponožky Climberg z letných duatlonov. Karl bol
potešený, však také drobnosti sa pripočítajú. Ešte si všetci obzerali materiály o Slovensku, ktoré nám poskytla
Slovenská asociácia cestovného ruchu. Potom večerom sme sedeli spolu s Karlom a rozjímali, čo ideme s tým skialpinizmom
robiť do budúcna. Padli aj zaujímavé návrhy. Neboli sme nadšení rozhodnutím, že na olympiádu v roku 2014 sa skialp
nezaradí. Bolo to však pochopiteľné. Jedna základná otázka. Ako vyzerá súčastný pretek v skialpinizme očami bežného
diváka? Je tam dynamika, napätie a to všetko ako na dlani? Ruku na srdce. Nie je. A preto takto ani na olympiádu nepatríme.
Zaslúžene. Potom ale nechcime ani veľkú podporu firiem, médii a pod. Peniažky na činnosť sa takto isto nepohrnú.
Takže vystáva ďalšia otázka. Pokiaľ vlastne chceme ísť v rámci priblíženia k divákom? Hľadáme kľud, ticho, nepoškodenú
prírodu,... chceme stratiť určitú nezávislosť? Dnes to vyzerá, že sa pohybujeme na nejakej hrane a rôzne skupinky chcú
na tú alebo onú stranu. Čo bude najlepšie? Kto ukáže smer? Tak také debaty sme viedli.
Iste však chceme silnejšiu spoluprácu týchto krajín a presunúť španielsku dominantnú pozíciu bližšie do centra Európy.
Tak fajn, išli sme spať, veď ráno hneď ide ďalší program.
Štafety nedeľa - tak najskôr rozcvička v podobe hľadania pipsov, tradične v medzinárodnom zložení, potom prednáška
o materiáloch. Niečo bolo nové aj pre takých skúsenejších, nieto ešte pre mladých. Potom rýchlo do kombinéz a poďme na to.
Čakalo všetkých 160 výškových v dvoch rovnakých okruhoch po 80 m. Všetko prehľadné a najmä atmosféra báječná.
Tým, že družstvá boli riadne pomiešané, tak aj miesta sa stále menili. Aj napriek pomiešaniu to Taliani jasne vyhrali.
To si môžete pozrieť vo výsledkovej. Ale boli sme nadšení
z toho ako sa všetci prekonávali, bojovali a aj ukázali na svoj bojovný charakter. Drobné či väčšie chyby sa hneď prejavili.
Možno z priložených fotiek bude trochu poznať tú atmosféru. V každom prípade po záverečnom fotení a symbolickom
vyhlásení nasledovalo len lúčenie. Cesta domov, niekomu treba len kúsok, niekomu viac. Iste to ale neľutujeme.
Takéto niečo bude o dva roky na Slovensku. Budeme mať čo robiť aby sa latka podvihla ďalej. Dúfam, že aj príroda
pomôže a sneh bude, nie ako začiatok tejto zimy. Dúfame asi všetci, že len začiatok.
Toľko asi z Praxmaru. O ďalší rok sa priberú aj juniori, tak môžeme mať aj dosť zástupcov.
Ahojte
Miro Leitner
Výsledková listina preteku
|