Dnes si priblížime ďalšiu kapitolu knižky TRÉNING PRE HORSKÉ ŠPORTY. Témou bude názor autorov na
HORSKÉ ŠPORTY A FYZICKÁ AKTIVITA DETÍ A MLÁDEŽE.
Je všeobecne známe, že schopnosti, ktoré sa rozvíjajú v mladom veku nás potom sprevádzajú po zvyšok života.
V športovej oblasti to platí dvojnásobne. Športy, ktoré sme sa naučili ako deti – plávanie, bicykel alebo
loptové hry – už nezabudneme. To isté sa týka aj horských športov, kde dieťa zvyknuté na chôdzu po skalách,
v strmom teréne, na snehu alebo lyžovanie získa prirodzenosť pohybu, ktorá sa ťažko získava v staršom veku.
Preto je dôležité, aby dieťa už v skorom veku rozvíjalo niektoré adekvátne športové návyky. To neznemená,
že budeme dieťa nútiť, aby podávalo špičkové športové výkony, ktoré pre neho nič neznamenajú. Päťročné dieťa
nemá vôľu chodiť dlhé hodiny po horách s jediným cieľom, aby dosiahlo vrchol a neskôr sa vrátilo dole. Bolo
by len príliš unavené, čo je dôležitý psychologický moment. V doline môžeme napríklad často vidieť zjavne
unavené deti, ktoré ale majú dosť energie na to, aby sa hrali s loptou, alebo behali hore-dole s bobami,
niekedy nás dokonca cestou dole prekvapia behom, čo je nepredstaviteľné pre ich starých rodičov. Maximálnym
záujmom všetkých trénerov detí je brať tréning hravou formou a venovať sa skôr technickej stránke tréningu
ako výkonnostnej.
Vo väčšine športov sa organizačná forma tréningu zameraného na športovú výkonnosť začína od 9-10 rokov a trvá
do 22-24 rokov. Je samozrejmé, že jednotlivec podriadený tomuto režimu bude trpieť zmenami jednotlivých biologických
vekov, ktorými prechádza od detstva až do dospelosti, bude teda výsledkom pôsobenia vykonávanej fyzickej aktivity
a zároveň vlastných biologických zmien. Dospelý organizmus je výsledkom genetickej informácie, s ktorou sa narodí
a vonkajších vplyvov, ktorých rozsah je od sedavého životného štýlu až po vedecké plánovanie tréningu. Donedávna
sa tvrdilo, že niektoré vlastnosti sú geneticky dané, a že sa nedajú meniť. Takže výška človeka je dedičná a môže
byť iba pozastavená (stavy podvýživy, atď.). Psychomotorické vlastnosti majú tiež genetické predpoklady, ale dajú
sa meniť: sedavý spôsob života (nedostatočný stimul) alebo športový životný štýl (vhodný stimul).
Čitateľ v strednom veku iste spozoroval, že učenie nových športov alebo získavanie
fyzickej kondície už nie je také ľahké ako keď bol mladý. Má to veľa príčin, ktoré by sme museli dlho rozoberať,
ale dajú sa jednoducho zhrnúť: mladý organizmus je oveľa citlivejší na podnety z prostredia (napríklad fyzické stimuly)
ako dospelý organizmus. Preto je vhodné začať sa športom v mladosti. Iná dôležitá charakteristika súvisiaca
s predchádzajúcou je, že prvé dva až tri roky tréningu prinášajú markantné zlepšenia, kdežto neskôr sa časy zlepšujú
v oveľa menšom meradle.
Pri tréningu mladých by sa malo dbať na individualizáciu ešte vo väčšej miere ako u dospelých. V tom istom ohraničení
fyzického veku sú jednotlivci na rôznych biologických úrovniach a rovnaký tréningový prístup môže spôsobiť nerovnomerné
rozdiely.
Iný dôležitý jav je, že nárast výšky a váhy v období rastu nie je sprevádzaný rovnomerným dospievaním ostatných systémov
organizmu (ako je kardiovaskulárny), čím sa môžu dočasne oneskoriť vytrvalostné charakteristiky. Toto môže tak isto viesť
k nechuti športovca. Tu treba opäť vysvetliť, že čelí fyziologickému javu a onedlho sa jeho výkonnosť znormalizuje.
Kvantita a intenzita tréningu dieťaťa alebo mladého športovca musí byť v absolútnej rovnováhe s jeho biologickým vekom.
Je rozumnejšie aplikovať nižšie tréningové záťaže s potenciálne slabými účinkami na organizmus vo fáze rastu ako aplikovať
prílišné záťaže, ktoré môžu negatívne ovplyvniť rast a vývoj športovca s následkami do budúcnosti. Treba mať na pamäti,
že počas dospievania prechádza organizmus silne anabolickou etapou, v ktorej sa vyvíja kostrová, svalová a šľachová
sústava jednotlivca. Kostrová sústava dospievajúceho človeka je veľmi pružná a poddajná a medzi 16 – 20 rokom nastáva
dôležité obdobie vápenatenia kostí. Nadmerné váhy v tomto období by teda mohli úplne odpísať športový talent.
Z hľadiska vytrvalosti pozorujeme prvé aeróbne prispôsobenia v ôsmich rokoch, anaeróbna aktivita sa začína až v pubertálnom
veku. Vo všeobecnosti je potrebné vytvoriť dobrý aeróbny základ predtým ako u dospievajúcich začneme rozvíjať anaeróbne
schopnosti. Presný vek začatia tohto typu záťaže je diskutabilný. Kapacity učenia a koordinácie sa výrazne zlepšujú medzi
7 a 12 rokom, kedy majú deti veľmi veľkú schopnosť prijímať a spracovávať informácie. Počiatočný vek motorického učenia
a technického tréningu sa obyčajne stanovuje medzi 9 a 13 rokom.
NIEKOĽKO NÁZOROV A ODPORÚČANÍ TÝKAJÚCICH SA FYZICKEJ PRÍPRAVY DETÍ A MLÁDEŽE
• Pamätať si, že všetci máme právo rozhodovať o vlastnej budúcnosti, preto netreba deti nútiť do trénovania. Deti
sa naučia od rodičov viac, keď ich napodobňujú ako keď sú nútené.
• Pestovať v dieťati všestrannosť vykonávaním rôznych športov a fyzických aktivít. Predčasná špecializácia môže spôsobiť,
že jeho športový základ bude príliš obmedzený a nebude schopné prispôsobovať sa.
• Prispôsobiť tréning rôznym cyklom mladého športovca, či v sociálnej sfére (obdobie skúšok, školy, prázdnin) alebo
biologickej (obdobie zvýšeného rastu, u dievčat menštruácie......).
• Nekopírovať tréningy absolvované vrcholovými svetovými športovcami počas niekoľkých rokov pri príprave mladých športovcov.
• Prostredníctvom veľkých tréningových záťaží je relatívne ľahké dosiahnuť dobré výsledky v žiackych a dorasteneckých
kategóriách. Toto však môže interferovať s vlastným vývojom jednotlivca a negatívne vplývať na jeho športovú úroveň
v dospelosti.
• Tréning mládeže by mal byť v súlade s harmonickým rozvojom organizmu, aby tento v dospelosti dokázal zvládať veľké
tréningové záťaže.
• Na rozvoj sily uprednostňovať vykonávanie prirodzených cvičení (skoky, behy, lezenie, posilovanie vlastnou váhou)
pred používaním posilňovacích strojov alebo činiek. Posilňovanie vlastnou váhou je dostatočnou záťažou pre organizmus
počas jeho vývoja.
• V období rastu nepracovať s veľkými váhami.
• Do 16-17 rokov nevykonávať anaeróbnu činnosť. U detí a dospievajúcich na túto formu činnosti postačujú prirodzené hry.
Od tohto veku sa môže začať s niektorými anaeróbnymi prvkami, ale veľmi opatrne a v malých dávkach.
• Pravidelne vykonávať lekársko-športové kontroly v centrách rovnakého typu. V prípade, že takéto centrá nie sú
k dispozícii, môže osobný technik zaznamenávať niektoré vývojové parametre ako napríklad antropometrické merania
(výška, váha...), objavenie chĺpkov na tele, pulzová frekvencia, realizácia testov......
• Dávať dobrý pozor na fázy regenerácie u mladých, kde nedostatok skúseností a neúplný fyzický rozvoj môžu spôsobiť
vyčerpanie rýchlejšie ako v prípade dospelých športovcov.
• Vhodne oboznamovať mladých s nebezpečenstvami, ktoré horské športy so sebou prinášajú a s ich prevenciou. Prirodzená
odvaha a menšie skúsenosti ich vystavujú väčším objektívnym i subjektívnym nebezpečenstvám.
• V mladom veku je veľmi dôležitý skupinový tréning (klub, skupina kamarátov....) pre jeho stimulačný charakter
a charakter spoločenskej integrácie.
• Vykonávať viac športových disciplín, zavádzať špecifické prvky (horské lyžovanie, lezenie).
V 6.kapitole knihy TRÉNING PRE HORSKÉ ŠPORTY boli uverejnené názory na športové aktivity detí, ktoré
môžeme aplikovať nielen na tréning horských športov detí.
Záverečná kapitola knižky má názov ZÁVER .
Ahojte
Ivan Šramko
Späť na obsah
Iné aspekty športového tréningu
Záver