SSA - Slovenska skialpinisticka asociacia

SLOVENSKÁ SKIALPINISTICKÁ ASOCIÁCIA

Slovenská skialpinistická asociácia je člen International Ski Mountaineering Federation

FUN CUP + Mediskialp,
Kosodrevina, 16.2.2008

Tá obloha sa mi nepáči, idem radšej domov.

Tak takéto slová povedal účastník Mediskialpu Peter Saktor v nedeľu ráno, deň po podujatí, keď sme sa všetci zobudili na Kosodrevine. A prečo? Lebo tá modrá farba oblohy, slniečko a vánok priam provokovali ísť von. A bol to veľký protipól toho, čo bolo deň predtým. A čo bolo a ako?

Hlavne strašiaca predpoveď. Žiadne opaľovanie, krátke rukávy a chytanie bronzu ako dni predtým. Skôr sa teraz každý snažil priraviť tak aby neomrzol, či ho neodfúklo. Organizátori dlho zvažovali čo s tým. Padlo jednoznačné zamietnutie prechodu na severné svahy Chopku. A čo teda na južnej strane? Veď na takom Srdiečku ráno, keď sa schádzali účastníci, fúkalo statočne. Vetríček si pohadzoval všetko čo nebolo dobre upevnené. A to bolo v pláne umiestniť dve nafukovacie brány od Aminostaru a Rauchu. Nedali sme ani pokus, veď menšie banery trhalo takmer okamžite. Ale nakoniec sa vlastne ukázalo, že najviac fúkalo práve na Srdiečku a potom blízko Kamennej chaty. Takže ako to celé nakoniec prebehlo.

Prihlášok bolo dostatok a veštilo to rekornú účasť ale to počasie urobilo neplechu aj v tomto. Však z takej teplej postele a k tomu ráno, kto by vstával keď nemusí. Skalnejší či nič netušiaci prišli - ale na záver to už hodnotili naštastie euforicky a z iného uhla.

Prezentácia prebehla na Chate Kosodrevina / niektorí prišli vlekom ,niekto si to dal ako rozcvičku, a všetci čakali ako sa pôjde. Hľadali sme miesta relatívne chránené od vetra a celkom to vyšlo. Najskôr traverz pod Široké sedlo a zjazd k ceste. Juj to bol nádherný prašan. Dobrá lyžovačka na úvod navnadila a celkom navodila všetkých. Potom pri ceste sa našli dvaja odvážlivci, čo si chceli skúšať skoky do vody z vyše 5 metrovej výšky. Raz to skúšali rybičkou a teda dole hlavou ale beda, bolo tam málo vody a raz pekne na nohy aj s lyžami. Naštastie bolo z toho len jedno trochu udreté rameno a dnes už aj veselý zážitok.

Potom sa trochu vyšlo na Srdiečko a lahučký zjazd do Krupovej. Odtiaľ popri potokoch lesom hore. No a to začala celkom iná story. Najskôr to bola pohoda, však všetci ešte plní síl. Mierne stúpanie, potom trošku sa to zdvihlo a hľa prvá prekážka. Prechod cez uzučký mostík ponad potok. To bolo tak na rozcvičku. Potom začal na pár metroch les strmo stúpať a už bola galiba. Pásy sa šmýkali a keby len to. Otočky vie v takom teréne len niekto a tak sa volilo skôr postup na pešo. U niektorých to ale bolo skôr hra na Meresieva / mladší asi neviedia - to bol jeden "hrdina" za II. svetovej, čo sa plazil niekoľko dní k záchrane a tiež v zime a snehu /.

Hlboký sneh, priam sa prepadával a nie a nie vyjsť. Pritom výškových nejakých 50 metrov. Riadna zaberačka. Ale ak by si niekto odmyslel stromy a dal do okolia tapetu s pohľadom z vrchola, tak by mal pocit, že lezie možno na Everest. Ale nikto to nevzdal bojovali a aj nadávali. "Ja tomu čo staval trate .......!" To už nepíšem. A potom konečne z lesa von / mimochodom tam vôbec nefúkalo a bolo veru všetkým teplo /. Potom ďalej zjazdovkou cez Predné Ďereše na Kamennú chatu. Tam bola v novom snehu taká dobrá trasa s optimálnym sklonom ale veru beda - pásy pásy pásy. Padali ako hrušky z lyží. Nakoľko náhradných bolo málo, alebo boli v ruksaku. Tak ak nechytili tak zostalo len chytit lyze na batoh a podho peši.

Počasie celkom ušlo ale posledné metre od Kamienky začali byť akési kruté. Naozaj len takých 100, či 200 metrov ale stačilo veru aby si každý siahol na svoje rezervy. Však nečudo - teplota 22 pod nulou a k tomu vetrík nárazovo okolo stovky km/h a rovno do tváre aj so snehom. Kamienka bola veru pre každého spása.

Čaj a polievka dodala síl, všetko /aj líca/ sa rozmrazili a zase nálada stúpla. Ďalej čakal všetkých zjazd. A nie len tak po zjazdovke ale peknými údoliami, trochu cez hory,lesy, cesty a cestičky, alebo aj cez kríčky. 900 výškových niektorí zleteli a veru víťaz absolútny za úžasných 4:50 min. Klobúk dole.

Potom pauza a taký zohriaty nastúpil každý na štart záverečného meraného úseku. Len 100 výškových, trasa bola taká mierna so zákrutami a ešte kúsok, ešte kúsok - hovoril si iste každý a hurá je tu cieľ. No konečne! Posledné sily a hurá je všetko za nami.

Každý si len začína uvedomovať čo všetko prešiel a zažil. Eufória víťazí.

Každý veru može byť na seba pyšný. Po presune na Kosodrevinu začína doplňovanie kalórii, tekutín a zážitky sa môžu triediť a ukladať v hlave na miesto, ktoré sa nezabúda.

Aj pečeným prasiatkom, pri super hudbe Paci Pacifik, pive Šariš, šalátmi a hlavne s kamarátmi vôkol príjemné chvíľky kým príde výsledková. Časomiera totiž zostala dole, lebo už medzitým skončili prevádzku vlekov a tak sa to trošku natiahlo, kým všetko dorazilo hore.

Tak a potom už len vyhlásenie a zábava. Dlho každý ako chcel. A ráno ?... malo nás všetkých poraziť ako je zase nádherne. Nuž tak veru, počasie sa nedá objednať. Ale snáď nabudúce.

Ešte vďaka všetkým partnerom podujatia - Alpenvereinu, Tramtárii, Bionicu / partnerovi slovenskej reprezentácie /, Kamennej chate, Jasnej a.s., Šarišu, Ski -Bike Športu Brezno, Aminostaru, Rauchu, Chate Kosodrevina a pod. Taktiež chlapcom organizátorom, časomiere, dobrovoľníkom z horskej služby.

Taktiež medicínska časť predovšetkým oficiálnemu partnerovi Gedeon Richter, Rooseveltovej nemocnici, Radixu, Johnson Johnson,....

Najbližší týždeň pokračuje pre priaznivcov Slovenský pohár v Sučanoch a reprezentácia cestuje na Majstrovstvá sveta do Švajčiarska. Držte palce

Miro Leitner

Výsledková listina preteku

Výsledková listina preteku - MEDISKIALP

Pridané: 2008-02-17 19:30

Foto: Peter Ferianc + www.skialp4u.sk