SLOVENSKÁ SKIALPINISTICKÁ ASOCIÁCIA

 

Niekoľko rád pri nakupovaní materiálu a prvých krokoch na snehu Tento dokument by mal tak veľmi z ľahka načrtnúť materiálne potreby skialpinistov či horských lyžiarov pri pohybe v horách a tiež niečo pre tých čo robia prvé kroky na snehu v tejto sezóne či v živote vôbec. Nemá ambíciu nahrádzať metodiku, ktorá reálne na Slovensku doteraz pre základný stupeň neexistuje. Vyšlo niekoľko článkov, dokonca knižiek / to však len v Čechách /, ktoré sa však metodiky len zľahka dotýkajú a sú skôr zamerané na bezpečný pohyb v teréne . Dá sa kúpiť kniha o tréningu pre horské športy, tá však je už pre tých čo chcú sa zlepšovať, odstraňovať nedostatky a teda je určená ako nadstavba na základné činnosti. V roku 2006 SSA pripraví metodiku práve zameranú na oblasť úplných začiatkov a základných činností tak aby pre nasledujúcu sezónu už bola prístupná všetkým záujemcom. Časť prvá: Takže tak v skratke, nakoľko mnohí práve rozmýšľajú čo si zabezpečia, či je to lepšie alebo horšie, zvoliť staršie alebo nové ak nie je dosť financií. Taktiež , kde sa vybrať a kde podmienky na horské lyžovanie sú najlepšie. I. Materiál: V posledných rokoch sa sortiment výrazne rozšíril a preto je ponuka už širšia. Trochu je však problém taký typický slovenský, nie je veľký výber v jednotlivých predajňach a skôr to beží cez objednávky s časovým predstihom. Takže nezostáva nič iné len si obehať viaceré obchody a tým i možnosti. K dispozícii sú rôzne katalógy alebo info na webe, takže základné údaje sa dajú zistiť skôr. Lyže: – ked je niekto úplný začiatočník a neplánuje sa tomu venovať výrazne viac, môže použiť aj zjazdové lyže. Tie sú síce vynikajúce pre lyžovanie ale na úkor váhy, ktorá je oproti špeciálom výrazne väčšia. Určite však treba porozmýšlať nad tým aký účel majú plniť. Či to bude viac na výšlap alebo na zjazd. Kto sa bude venovať viac extrémnemu lyžovaniu, tak kvalita a vlastnosti lyží bude veľmi dôležitá a váha pôjde až na druhú koľaj. V opačnom prípade bude zase váha dominantná. Okrem toho je to samozrejme cena , ktorá sa v niektorých prípadoch vyšplhala až nad 20 tis. Sk. Dnes už každá lyža má nejaký carving – viac alebo menej výrazný. Je potrebné uvažovať aký veľký carving na lyži je a tiež šírka na najužšom mieste najmä v súvislosti s kúpou pásov. Tvrdosť lyže je dôležitá v extrémnych prípadoch a je dosť závislá na použitých materiáloch. Typické pretekové lyže na skialpinizmus sú síce veľmi ľahké / pod 1 kg / ale zase ich jazdné vlastnosti nemôžu byť na úrovni s lyžami pre lyžovanie v extrémoch. Dlžka nakupovaných lyží je samozrejme individuálna a niektorí „klasici“ ešte stále používajú dĺžku okolo svojej výšky alebo viac. Trend je však iný a tak sa bežne kupuje dĺžka o 15 - 20 cm menej ako výška kupujúceho. Pri jazde na relatívne hladkom povrchu dlžka lyže až tak nerozhoduje, avšak pri rozbitom teréne je to dosť výrazný faktor a vtedy veľmi malá dĺžka nie je veľmi žiadúca. Možností je teda veľmi veľa a najlepšie je vyskúšať si jazdné vlastnosti lyží ešte pred nákupom. Len škoda , že to väčšinou nejde. Lyžiarky Ponuka v predajniach je už tiež výrazne lepšia a presadzujú sa viaceré značky. V každom prípade by mala lyžiarka veľmi dobre sedieť na nohe. Prvý pocit po zapnutí musí byť pohodový a nie s nejakým konkrétnym miestom , ktoré nevyhovuje. Môže sa to totiž rýchlo vrátiť pri problémoch a potom ani krásy prírody a atmosféra nebudú prvoradé. Noha počas chôdze nesmie vo vnútri lyžiarky chodiť a aj preto zvolíme veľkosť tak tesne na nohy a nie s rezervou. Po rozchodení sa môže papuča v skelete ešte vyformovať a vznikne trochu viac priestoru. Výborná varianta je použitie termoflexovej papuče, ktorá sa dá formovať aj doma pri teplote 120 °C. Pri nej sa dajú napasovať papuče naozaj na každú nohu. Opäť je dôležitá váha a samozrejme účel. Pre extrémnejšie lyžovanie je výhodnejšia tvrdšia a vyššia lyžiarka, pre preteky v skialpinizme čo najľahšia. Dnes už sa používajú rôzne varianty zapínania lyžiarok – klasické klipsne tri až štyri , resp. zapínanie jednou v zadu z dôvodu rýchlosti, alebo cez suchý zips. Existujú aj rôzne špeciály, ktoré si pretekári upravili, za účelom dosiahnutia optimálnej váhy a kvality lyžovania. Väčšinou ponúknuté lyžiarky sú o niečo nižšie ako zjazdové a preto môže byť pocit menšej stability. Dobrý lyžiar si však na to rýchlo zvykne. Pri šliapaní nahor je dôležité akú voľnosť má noha od členka hore. V tomto sú naozaj u súčastných modelov dosť veľké rezervy. Aj preto vznikajú rôzne prerábania aby sa pohyb približoval až k bežeckým topánkam. Preto ohyb v klbe nesmie byť veľmi obtiažny. Naopak dole z kopca má byť noha vyslovene pevná bez voľnosti. Tieto vlastnosti skĺbiť nie je veľmi jednoduché a preto treba vyskúšať viacero možností. Ešte jedno dôležité upozornenie – pri kúpe rozmýšlať aj nad viazaním. Použitie viazania Dynafit Tourlite Tech si vyžaduje úpravy na lyžiarkach. Z toho dôvodu sú tieto úpravy prevedené len u niektorých značiek alebo modelov. Sú možno o pár korún drahšie ako klasické ale zase naproti tomu je topánka širšie použiteľná. Dnes možno ešte neviete aké viazenie budete používať v budúcnosti a potom neskôr sa to môže veľmi hodiť. Nechcem veľmi spomínať značky aby som niekoho nevynechal ale zatiaľ vládli Dynafity a teraz ich rapídne dobiehajú Scarpy a Garmonty. Viazanie Tak ako pri ostanom materiále aj v tomto je už ponuka dosť široká. Značka Diamir, Silvretta, Fitschi alebo Dynafit Tourlite Tech je každému známa. Účel samozrejme plnie všetky. Všetky majú možnosti na nastavovanie sily pre vypínanie pri páde a teda bezpečnosť je ako tak zaručená. Životnosť je tiež dostatočne dlhá a naozaj len ojedinele sa niekomu niečo pokazí. Horšie je, že v súčastnosti sa ceny vyšplhali veľmi vysoko. Pre samotný pohyb je veľmi dôležité, kde je otočný bod a teda samotná mechanika pohybu. V tomto jednoznačne vedie pretekové viazanie Dynafit Tourlite Tech. Má síce menšiu nevýhodu v praktickosti zapínania, na čo si treba trochu zvyknúť ale pri nekonkurenčnej váhe je u pretekárov jediným použiteľným viazaním. Tu neobstojí nejaký názor na poruchovosť alebo nespoľahlivosť, nakoľko pretekári ho rokmi poriadne preverili. Samozrejme, že je použiteľné len pre niektoré modely topánok a tak je dosť obmedzené v niektorých prípadoch. Ostatné modely tiež v posledných rokoch ubrali na váhe, mierne upravili ohyb aby sa tak posunuly vpred. Spojenie špičky s pätou však nedáva väčšie možnosti na znižovanie váhy. Napriek tomu sú tieto viazania veľmi oblúbené aj vzhľadom na komfort pri zapínaní alebo pri prepínaní z polohy na šlapanie do zjazdu a opačne. Taktiež použitie všetkých modelov lyžiarok je pre nich plus. Ešte pri samotnej montáži viazania je dôležité dodržať správne miesto. Väčšinou sú na lyžiach označené body na stred lyžiarky a podľa toho treba postupovať. Platí, že po zdvihnutí lyže pri šlapaní, by sa táto mala pomaly zdvihnúť na špičke, čo je dôležité pri otáčaní a serpentínach. Ak nemáte skúsenosti s montážou, radšej zverte túto prácu odborníkom. Palice Praktické možnosti najlepšie vystihujú skladacie s možnosťou zmeny dĺžky. Potrebná dĺžka je dosť variabilná v závislosti od podmienok. Kratšie je treba smerom dole a dlhšie smerom hore. Pri hlbokom snehu dlhé paličky sú len na príťaž. Skladacie paličky sú ale ťažšie a tak ich použitie napr. pre pretekárov nie je vhodné. Medzi pretekármi sa používajú bežecké palice kovové z ľahkých zliatin ale nie z carbonu. Carbon je veľmi krehký pri pádoch dochádza k ich polámaniu. Vzhľadom na veľkú možnosť poškodenia neodporúčame ich používanie. Dĺžka palíc sa v súčastnosti skracuje a sú len o 5 až 10 cm dlhšie ako pre zjazdové lyžovanie. Najlepšie to vystihuje variabilnosť použitia v teréne. Dôležitý je ale samotný hrot paličky a veľkosť a tvar krúžka. Malé krúžky v hlbokom snehu veľmi nepomáhajú a naopak pri tvrdom snehu bez kvalitného hrotu sa veľa urobiť nedá. Bežecké paličky to majú dobre vyriešené len sa nesmú používať veľmi malé krúžky. Stúpacie pásy Jedna z najdôležitejších vecí pri skialpinizme. Ich kvalita vie niekedy poriadne rozhádzať psychiku a ovplyvniť výkon. Stúpacie pásy sú už nie ako v minulosti z prírodného materiálu / z toho aj názov tulenie pásy / ale sú bud z mohéru alebo nylonu, prípadne kombinácie. Mohér má nevýhodu v tom , že navlhne ale je rýchlejší. Pri zmenách teploty pri výstupe sa tak pri namŕzaní môže na lyžu nalepiť riadny kus snehu až je pohyb prakticky znemožnený. Takže starostlivosť o pásy je veľmi dôležitá. Pri kúpe najskôr postupujeme podľa toho aké máme lyže. Či sú lyže veľmi carvingové alebo len málo. Pri veľkom carvingu je potrebné kúpiť aj pásy podobného tvaru, pretože pri traverzovaní hlavne na tvrdšom snehu je potom pohyb dosť problémový. Pri menšom carvingu stačia pásy s rovnakou šírkou pásu po dĺžke. Šírka pásu má byť zvolená tak aby po nalepení neboli zakryté hrany lyží, takže asi o 2 až 3 mm užšie ako lyža na najužšom mieste. Pásy sú v predu opatrené s gumičkou, ktorou sa zachytávajú na špičku. Nemala by byť dlhá / je žiadúce aby bola čo najkratšia / pretože sa pri hlbšom snehu od predu dostáva pod pás sneh. Samozrejme, že pretekári išli až do minima a požívajú už len malú okrúhlu gumičku. Plní to ale plne účel a dá sa dať hravo dole pás aj bez zloženia lyží. Na zadnej časti sa občas používajú háčiky a v niektorých prípadoch veľmi pomôžu. Nie však vždy a všetko závisí od kvality lepidla. O jeho kvalitu sa treba starať. Doplnať ho len v tenkých vrstvách a dbať na čistotu aby sa nedostala špina na lepidlo. Obvykle je najväčší problém práve na konci a treba ho priebežne kontrolovať. Pretekári používajú dlžku pásu takú, že koniec majú asi 15 až 20 cm od konca lyže. Tam už pri odlahčení lyže nie je až taký veľký tlak na odlepenie ako na konci. Zároveň je to ľahšie a rýchlejšie pre pohyb, nakoľko pri pohybe do kopca sa pás šúcha a teda brzdí na kratšej dĺžke. Viete si predstaviť odľahčenú lyžu na ktorej sa sklznicou podložky dotýkajú len dve časti - a to pri špičke a päte. Keď je pás kratší tak práve tento koniec nebrzdí pohyb a teda umožní ľahšie zvládnuť terén. Pri kúpe sú pásy zväčša veľmi dlhé a treba ich skracovať. V žiadnom prípade ich nezahýnať na konci až na hornú stranu lyže. Jednoznačne to treba odstrániť. Cenovo je najlepšie kúpiť pás na presnú dlžku. Ešte sa vrátim ku kvalite lepidla. Je veľmi obtiažne niekedy nalepiť pás na lyžu. Všetko je to za relatívne extrémnych podmienok – vlhko alebo zima. Akonáhle pás aj s lepidlom zvlhne alebo premrzne, nemusí sa vôbec dať nalepiť. Preto je veľmi výhodné nosiť si náhradné pásy a v teple / teda pod oblečením /. V prípade potreby je takáto rezerva na nezaplatenie. Ak nemáme rezervu tak sa musíme posnažiť zamrznutý pás rozmraziť / na chvílu vložiť k telu pod oblečenie / a pokúsiť sa ho nalepiť. Popri tom nám môžu omrznúť ruky, lebo v rukaviciach sa to veľmi nedá. Treba si dať pri tom záležať lebo ďalší takýto pokus sa už veľmi neoplatí – nepodarí sa. Jednoznačne na to treba trochu praxe a preto sa spýtajte na skúsenosti kamarátov. Pri zvyčajných povetrenostných podmienkach však až také vážne problémy nie sú , hlavne v prípade novších pásov s kvalitným a čistým lepidlom. Oblečenie a iný materiál Ak sa prechádzame a skúšame skialpinizmus niekde v jednoduchom teréne pri zjazdovkách, tak nám na to oblečenie stačí štandartné. Je potrebné ale nosiť si zo sebou náhradné suché veci, najlepšie z materiálu , ktorý dobre odvádza vlhkosť. Pri pohybe vo vyšších a náročnejčích horách je oblečenie veľmi dôležité. Nemalo by nám byť zima a vždy mať so sebou dostatok náhrady na prezlečenie. Kvalitné rukavice, čiapky, vetrovky do vetra, kvalitné termoprádlo to síce niečo stojí ale je dosť nevyhnutné. Oblečeniu predpokladáme, že už všetci venujú patričnú pozornosť, horšie to je s takými vecami ako sú lavínové prístroje, stúpacie mačky, prostriedky na orientáciu, lopatky, sondy a pod. Tieto môžu v rôznych situáciách zachrániť život a preto netreba nebezpečenstvo hôr v žiadnom prípade podceňovať. Však nezištná pomoc je jedna z najkrajších darov. Lavínová problematika je veľmi rozsiahla a viac sa o nej môžete dozvedieť na web stránkach www.laviny.sk a www.hzs.sk. V každom prípade ale lavínový prístroj by mal byť automaticky používaný pri pohybe v teréne. Síce znamenajú určitú finančnú záťaž ale v protiklade s hodnotou ľudského života je to zanedbateľné a tak to treba aj chápať. Z ďalších vecí odporúčame ešte stúpacie železá / mačky /, pretože pri tvrdom snehu je pohyb aj v jednoduchom teréne niekedy možný len s ich pomocou. A to nespomíname prípady, že napr. niečo spadlo niekde do doliny a treba po to ísť, resp. niekoho zachraňovať. Nie sú potrebné nejaké špeciálne na lezenie ale stačia z ľahkého kovového materiálu. V dostatočne vhodnom ruksaku, na ktorý sa dajú upevniť lyže pri stúpaní na pešo je potrebné si vždy nabaliť aj nejaké jedlo a pitie. S pribúdajúcimi hodinami výkonu energetické potreby budú silnieť a chata nemusí byť vždy nablízku. Kým nemáte skúsenosti s túrami a pobytom vo vyšších polohách , nechodievajte sami a radšej si nájdite dobrú partiu. Iste Vám bude aj veselšie. Miro Leitner Príprava na túru a jej priebeh Aktualizované: 2006-09-25 20:15

 

     [Zobrazené 3209 x]

Ďalšie stránky: Členovia | Obchod | Podmienky | Profily | Diskusia | Burza | Fotosúťaž  

(c)2004 - 2009 SkiMountaineering                 Design & production I.S.

Pre ďalšie šírenie článkov, fotografií a materiálov uverejnených na tejto stránke je potrebný súhlas Rady SSA

                   Odkaz na Facebook

Stránka sa načítala za 0.0121 sec