SLOVENSKÁ SKIALPINISTICKÁ ASOCIÁCIA

 

2. Kapitola

VŠEOBECNÁ FYZIOLÓGIA ZAŤAŽENIA - APLIKÁCIA NA HORSKÉ ŠPORTY

Druhá kapitola metodického materiálu SSA TRÉNING PRE HORSKÉ ŠPORTY je rozdelená do šiestich častí.


ÚVOD

V úvodnej časti je vysvetlený jeden zo základných mechanizmov fiziológie - metabolizmus. Metabolizmus môžeme rozdeliť na anabolizmus - to znamená konštruktívne procesy v organizme, a katabolizmus - alebo deštruktívne procesy našeho tela. V knižke je uvedený príklad športovca, ktorý vykonáva prechod vo veľkej výške len s prinesenou vodou. Športovec počas prechodu stráca energiu (cukry, tuky, bielkoviny) a teda jeho organizmus čelí procesu katabolickému. Po príchode do cieľa prechodu športovec dopĺňa výživu, ktorá opäť nahradí energetické zásoby organizmu. Toto je proces anabolický. Proces je znázornený na priloženom grafe.
Vo všeobecnosti, počas tréningu prevládajú procesy katabolické a počas regenerácie procesy anabolické.


MECHANIZMY UVOĽŇUJÚCE ENERGIU

Akýkoľvek pohyb nášho tela je spojený s výdajom energie, čo nazývame energetická spotreba. I v absolútnom kľude náš organizmus spotrebúva energiu, takže aktivita tela sa nedá úplne zastaviť. Táto spotreba energie v štandardizovaných podmienkach oddychu sa nazýva bazálny (základný) metabolizmus. V podmienkach záťaže môže metabolická spotreba ľahko presiahnuť základný metabolizmus aj 15 krát.
Zdrojom energie organizmu pre vykonávanie aktivít je výživa.
Dá sa povedať, že všetky zdroje energie nášho tela zlučujú energeticky bohaté molekuly nazývané ATP (adenozín trifosforečný). Takto vzniknutá energia umožňuje kontrakciu svalových vlákien a tým i pohyb. Avšak zásoba ATP v svalových vláknach je obmedzená a umožní len krátkodobý pohyb, vždy kratší ako 10 sekúnd. Na realizáciu dlhšie trvajúceho pohybu mobilizuje organizmus vysoko energetické molekuly (cukry, tuky, bielkoviny) a takto zabezpečuje vznik ATP (vid graf c. 2.2. Energetický metabolizmus).

Mobilizácia zásob je realizovaná prostredníctvom dvoch druhov reakcií: aerobné a anaeróbne procesy. Ako už hovorí vlastný názov, aerobné procesy potrebujú na produkciu energie kyslík a naopak anaeróbne produkujú energiu nezávisle od kyslíka. Iste viete, že doba počas ktorej človek vydrží bez dýchania je veľmi krátka, logicky sú to teda aerobné procesy, ktoré zásobujú organizmus energiou potrebnou pre základné životné funkcie a následne pre dlhšie trvajúcu námahu. Anaeróbne procesy sú efektívne počas krátkej doby a umožňujú vykonávanie pohybu veľkej intenzity. Pri záťaži dlhšieho trvania fungujú spolu s aerobnými procesmi. Dlhšie trvajúca záťaž je spojená s nižšou intenzitou.

ANAERÓBNY PROCES: na produkciu energie využívajú kyslík zo vzduchu. Existujú dva druhy, podľa toho či produkujú kyselinu laktátovú ako vedľajší produkt alebo nie.
ANAERÓBNY PROCES alaktátový: energia vzniká z molekúl bohatých na energiu a fosfátu (kreatín-fosfát a ATP), sprevádza námahu veľkej intenzity (skoky, šprinty, zdvíhanie veľkých váh, atd), ale krátkeho trvania (5-15”).
ANAERÓBNY PROCES laktátový: energia vzniká z glukózy a glykogénu a produkuje kyselinu laktátovú ako odpad (počas anaeróbnej glykolýzy). Sprevádza námahu veľkej intenzity, i keď menšej ako počas anaeróbneho alaktátového, ale dlhšieho trvania. (90-120”). Vlastná produkcia kyseliny laktátovej vytvára limitujúci faktor tohto procesu tým, že organizmus neznesie vysoké koncentrácie tejto látky. Maximálna hladina kyseliny laktátovej je individuálna a tréningom sa dá zvýšiť. Sprevádza zaťaženia ako sú beh na 400 m, rýchle prekonanie veľmi strmého a exponovaného úseku a iných.

AERÓBNE PROCESY: sprevádzajú námahu strednej alebo nízkej intenzity počas veľmi dlhej doby. Tu existuje rovnováha medzi príjmom a spotrebou kyslíka.

Pretekové tempo, medzi 80%– 95% požadovanej energie pri 30 minútovom zatažení, je považované za aeróbnu činnosť, a je blízko 100% pri 3-hodinovom zaťažení. Kvôli tomu hrajú pri vysokohorských športoch rozhodujúcu úlohu aeróbne procesy, hlavne pri dlhých výstupoch. Anaeróbne procesy sú o niečo dôležitejšie pri pretekoch kde sa opakujú kratšie výstupy. Naopak, počas preteku s troma 600 metrovými a 35 minút dlhými výstupmi a menej náročnými zjazdmi budú dominovať anaeróbne procesy. Počas výstupu sa energia anaeróbneho typu využíva len príležitostne, napr. pri rýchlom prechode exponovaným miestom, pri prekonaní niekoľkých náročných metrov, alebo ak potrebujeme zvýšiť rýchlosť a tak dobehnúť skupinu. Podľa typu preteku, terénu a technickej spôsobilosti športovca sa môže vyskytnúť produkcia kyseliny laktátovej a kyslíkový dlh počas zjazdu, ale vo všeobecnosti by mal byt zjazd úsekom regenerácie. Preto je veľká časť tréningu vysokohorských športovcov zameraná na zlepšenie aeróbnej kapacity, teda na zlepšenie podmienok pre produkciu energie za vyrovnaného prísunu kyslíka.


ZLEPŠENIE AKO VÝSLEDOK TRÉNINGU: ADAPTÁCIA NA ZAŤAŽENIE

Proces zlepšovania prebieha na niekoľkých dôležitých úrovniach, z ktorých vyberáme nasledovné:
• Zlepšenie kapacity dýchacieho a srdcovo-cievneho systému
• Zlepšenie kapacity metabolizmu a produkcie energie vo svaloch
• Zlepšenie kapacity “uskladnenia“ a mobilizácie energetických rezerv

Zlepšenie kapacity dýchacieho a srdcovo-cievneho systému

Dýchanie pozostáva z prívodu kyslíka do organizmu a odvodu CO2, ktorý vzniká pri aerobných procesoch. Proces dýchania nie je limitovaný aerobnou aktivitou, ale ho podporuje a vo všeobecnosti zvyšuje efektivitu systému.
Dobre riadená fyzická aktivita zlepšuje, pomocou rôznych prispôsobení organizmu, kapacitu dýchania, srdcového a obehového systému.

Zlepšenie kapacity metabolizmu a produkcie energie vo svaloch

Nezabúdajme, že v tomto fyziologickom procese chceme vyvinúť pohyb, ktorý nám zabezpečuje rýchlejšie a menej namáhavé premiestňovanie v horách. Pohyb zabezpečujú kontrakcie svalových vlákien, prostredníctvom procesu, ktorého funkčnosť je závislá od energie. Svalové vlákna trénovaného svalu sú prispôsobené na zvyšovanie svojej efektivity. Nielenže majú väčšie zásoby energeticky bohatých molekúl (glykogén pri vytrvalostných športoch), ale tým, že majú viac enzýmov a mitochondrií (látky, ktoré sa podieľajú na produkcii energie), majú i väčšiu kapacitu produkcie energie za časovú jednotku. Z ekonomických dôvodov, záťaž spôsobuje lokálne zmeny iba vo svalových vláknach podieľajúcich sa na pohybe, preto v obdobiach pred pretekmi je dôležité zavádzanie špecifických metód do tréningového procesu.
Existujú dva typy svalových vlákien: rýchle svalové vlákna - FT, ktoré prevládajú u rýchlostných športovcov (šprinty, skoky, hody) a pomalé svalové vlákna - ST, ktoré prevládajú u vytrvalostných športovcov. FT sú bielej farby a prevládajú u anaeróbnych mechanizmov. ST sú červenej farby kvôli ich hlavnej zložke krvi a prevládajú pri aerobnom metabolizme. FT sa ďalej rozdeľujú na FTa s aerobnou kapacitou a relatívne vysokou kapacitou okysličovania (aerobná práca) a FTb s kapacitou okysličovania nízkou, upriamených na realizáciu anaeróbnej práce (intenzívnejšiu a výbušnejšiu).

POMALÉ SVALOVÉ VLÁKNA ALEBO ST
• Synonymá: červene vlákna
• Dlhšie svalové vlákna
• ST prevládajú vo svaloch, ktoré udržiavajú vzpriamený postoj: šikmý sval lýtkový
• Menej svalových buniek na motorickú skupinu; menšia silová kapacita
• Majú vysokú odolnosť voči únave a sú dobre prekrvené
• Viac mitochondrií; prevládajú oxidatívne enzýmy (aerobný metabolizmus)
• Väčší obsah myoglobínu
• Prevládajú vo vytrvalostne trénovaných svaloch

RÝCHLE SVALOVÉ VLÁKNA ALEBO FT
• Synonymá: biele vlákna
• Kratšie svalové vlákna
• FT prevládajú v rýchle kontrahujúcich svaloch: trojhlavý sval ramena
• Viac svalových buniek na motorickú skupinu; väcšia silová kapacita
• Majú nízku odolnosť voči únave a sú slabšie prekrvené
• Menej mitochondrií. Prevládajú glykolytické enzýmy (anaeróbny metabilzmus)
• Menší obsah myoglobínu
• Prevládajú vo svaloch špecializovaných šprintérov

Zlepšenie kapacity “uskladnenia“ a mobilizácie energetických rezerv

Táto časť je úzko spätá s predchádzajúcimi dvoma. Vo všeobecnosti, trénovaný športovec vie lepšie mobilizovať svoje energetické zásoby (cukry, tuky, bielkoviny) v porovnaní s netrénovanou osobou. Netrénovaná osoba má v mnohých prípadoch veľké energetické zásoby (myslíme tým obéznych ľudí), ale len veľmi malú časť z nich sú schopní využiť pri záťaži. Športovci majú energetické zásoby v súlade so športom, ktorému sa venujú. Všeobecne, tréning, ktorý nie je špecifický zlepšuje celkový stav organizmu; zvyšuje kapacitu srdca a pľúc a tiež kapacitu uskladnenia a mobilizácie energetických rezerv, ale aj celkovú produkciu energie jednotlivca. Špecifickou formou tréningu sa zabezpečuje zapojenie všetkých svalových skupín, ktoré sa podieľajú na danom pohybe a dosahuje sa tak najvyššej úrovne trénovanosti. Toto je jedna z príčin prečo športovci, ktorí prešli z iných disciplín (maratónci, cyklisti) potrebujú istý čas na adaptáciu a až neskôr môžu dosahovať maximálnu výkonnosť v horských športoch.

ANAERÓBNY TRÉNING; prispôsobenia organizmu:
Na celkovej úrovni:
• Zväčšuje hrúbku stien srdcových komôr (nezväčšuje sa objem komôr)
• Zväčšuje pomer hrúbky steny/objem srdcových dutín
Na lokálnej úrovni (svalovej):
• Zväčšuje koncentráciu enzýmov anaeróbneho metabolizmu
• Zvyšuje odolnosť voči laktátu
• Zlepšuje odbúravanie laktátu

AERÓBNY TRÉNING; prispôsobenia organizmu:
Na celkovej úrovni:
• Zväčšenie objemu srdcových dutín (väčšia kapacita srdcových komôr)
• Malé zväčšenie hrúbky srdcových stien (zväčšenie myokardu)
• Rovnaký pomer hrúbky steny/objemu dutín
• Zlepšenie efektivity dýchania
• Zlepšenie artério-venóznej výmeny kyslíka a metabolitov
• Zlepšenie aerobnej kapacity jednotlivca (lepšie využitie kyslíka v pľúcach, lepší prenos a využitie kyslíka vo svaloch), čo znamená lepšiu produkciu energie na jednotku času, a teda zlepšenie výkonu.
Na lokálnej (svalovej) úrovni:
• Zlepšenie svalového prekrvenia
• Väčšie množstvo mitochondrií
• Zvýšená koncentrácia enzýmov aerobného metabolizmu
• Zvýšenie rezerv glykogénu

HLAVNÉ ADAPTAČNÉ PROCESY DÝCHACIEHO A KARDIOVASCULÁRNEHO SYSTÉMU U VYTRVALOSTNÝCH ŠPORTOV
Pľúca
• Zväčšenie objemu pľúc
• Zlepšenie difúzie kyslíka
• Väčšia kapilárna sieť pľúc
• Lepší prechod kyslíka do krvi (ekonomika dýchania)
Srdce
• Nižšia oddychová pulzová frekvencia
• Väčší objem srdca
• Lepšia koronárna cirkulácia
Krv
• Väčší objem krvi
• Zníženie hodnoty hematokrytu (väčší objem plazmy)
• Nižšia viskozita
• Väčšia kapacita “utlmenia/zoslabenia pH“
Periférna cirkulácia
• Lepšie prekrvenie (vznik nových kapilár)
• Prekrvenie svalstva je prispôsobené záťaži


VO2 MAX A ANAERÓBNY PRAH

Vytrvalostný športovci zisťujú pri záťažových testoch hlavne dva dôležité parametre: VO2max a anaeróbny prah.
VO2 max, alebo maximálny objem spotrebovaného kyslíka meria maximálnu spotrebu kyslíka jednotlivca počas záťaže. Je to priamy ukazovateľ maximálnej aerobnej kapacity jednotlivca a tiež jeho možností produkovať energiu. (Na viac spotrebovaného kyslíka väčšia produkcia energie a teda i rýchlejšie prekonávanie dlhých vzdialeností).

VO2 max sa vyjadruje v litroch O2/min, ale vo veľa športoch, vrátane vysokohorských, je zaužívané vyjadrovať O2 v závislosti od telesnej hmotnosti jednotlivca, teda v jednotkách litre/min.kg (maximálna spotreba kyslíka/kg hmotnosti).

Je jednoduché pochopiť, že spotreba kyslíka určuje efektivitu celkového systému produkcie energie jednotlivca (dýchacieho, obehového a svalového). Záťažový test na určenie tohto i iných parametrov sa najčastejšie vykonáva na stacionárnom bicykli, na bežiacom páse alebo na prístrojoch, ktoré simulujú pohyb špecifických športov (beh na lyžiach, veslovanie.....).

Avšak jednotlivec nemôže udržať maximálnu intenzitu spotreby kyslíka (maximálna aerobná kapacita), a teda i produkciu energie, počas dlhšieho časového trvania. Je to následkom toho, že na tejto úrovni sa energia produkuje aerobnou cestou, ale aj anaeróbnou. Preto je veľmi dôležité percento VO2 max, pri ktorom môžeme udržať dlhodobé konštantné tempo. Toto percento sa vyjadruje anaeróbnym prahom (aerobná kapacita). U sedavých jednotlivcov je anaeróbny prah 50% z VO2 max a u vytrvalostne trénovaných športovcov je viac ako 80% z VO2 max. Pozor, 50% z VO2 max sa nezhoduje s 50% maximálnej tepovej frekvencie!!! Anaeróbny prah každého jednotlivca treba určiť pomocou laktátovej krivky.

Hovorí sa o troch typoch určovania anaeróbnych prahov: dýchací, metabolický a srdcový.

Na úrovni ventilačnej alebo dýchacej

Niektorí autori uvádzajú prvý prah na úrovni ohybu krivky objemu výdychu/objemu kyslíka (aerobný prah) a druhý prah keď nastane zvýšenie objemu výdychu/VCO2 (anaeróbny prah). Pri aerobnom prahu nastáva prvý dôležitý nárast laktátu a nad anaeróbnym prahom je nárast laktátu príliš velký a limituje dlžku trvania zátaže na tejto intenzite.
Na subjektívnej úrovni sa športovec cíti veľmi dobre ak pracuje pod úrovňou aerobného prahu. Všeobecne, maximálna úroveň intenzity je tá, pri ktorej sa ešte dá udržať spolupôsobenie s aerobným dýchacím prahom. Táto spolupráca je dôležitou pomocou pri kontrolovaní tréningového procesu. Medzi dvoma prahmi sa tempo zvyšuje a nad anaeróbnym prahom cíti, že už tempo nebude dlho zvládať.

Na úrovni metabolickej

Určenie laktátovej krivky v krvi nám umožňuje vyhodnotiť tréningový program a stanoviť anaeróbny prah. Invazívny charakter vzoriek krvi podnietil výskum získavania iných vzoriek, ako napr. zo slín, ktoré by tiež odrážali úroveň laktátu v organizme.

Na úrovni srdcovej

Počas záťažového testu, zisťovanie anaeróbneho prahu na úrovni dýchacej alebo laktátovej určuje i pulzovú frekvenciu, ktorú by sme normálne použili pre plánovanie tréningu. Viacerí autori odporúčajú, aby sa plánovanie tréningu a určovanie anaeróbneho prahu nestavalo výlučne na pulzovej frekvencii a prediskutovávajú Conconiho test.

VPLYV NIEKTORÝCH DÔLEŽITÝCH FAKTOROV NA DOBRÝ VÝKON V HORSKÝCH ŠPORTOCH
Fyziologické faktory
• Dobrá úroveň produkcie energie pri vytrvalostnej aktivite (vysoký VO2max a využitie VO2max)
• Vysoké percento pomalých svalových vlákien (odolnosť voči únave)
• Dobrá úroveň ekonomiky pohybu ( pešo, na lyžiach, snežniciach, atd)
• Vysoká kapacita mobilizácie glykogénov a tukov
• Dobré riadenie telesnej teploty (vyhnúť sa dehydratácii a prehrievaniu)
Tréningové faktory
• Dobré programovanie a periodizácia tréningu realizované individuálnou formou
• Veľký objem vytrvalostných aktivít strednej intenzity (po aerobný prah), ktoré formujú nezávislosť, zlepšujú odolnosť voči dehydratácii, kolapsu a výkyvom počasia (teplo, zima, vietor....)
• Dobrá svalová a technická príprava
• Vo výkonnostnom období by malo byt adekvátne rozplánované zlepšovanie aerobnej kapacity (práca v zóne anaeróbneho prahu) a rozvoj anaeróbnych kapacít

Dva nesprávne predpoklady o laktáte

1. Laktát vzniká len pri veľmi intenzívnej práci. Nie je to pravda, kedže v našom organizme stále vzniká nejaký laktát, ci už kvôli istému vplyvu anaeróbnych procesov pri produkcii energie, alebo činnosťou erytrocytov.
2. Laktát je jedom pre náš organizmus. Laktát je výborné palivo a sval myokardu (srdce) má veľké množstvo mitochondrií, ktoré používajú laktát na tvorbu energie.


POUŽITIE “ŠPORTESTEROV“(kardiofrekvenciometrov)

Vďaka technickému pokroku máme k dispozícii, za viac či menej dostupné ceny, prístroje vysokej kvality na meranie. Digitálne multifunkčné hodinky, počítače rôzneho druhu a výškomery na zápästie, ktoré ukladajú rôzne zaujímavé údaje sú už dnes samozrejmosťou. Stále viac sa začínajú používať tzv. športestre, ktoré na rozdiel od spomínaných prístrojov majú i prenosné analyzátory laktátu.
Existujú už aj prenosné prístroje na určovanie VO2 a VCO2, pritom nevážia ani 600 gramov. Tieto sa môžu pripojiť na počítač a zistiť tak energetickú spotrebu, anaeróbny prah a kinetiku plynov, i na vzdialenosť 800 metrov. Len pred pár rokmi niečo nepredstaviteľné.
Športestre, tiež nazývané merače pulzovej frekvencie, kardiometre alebo pulzometre, sú spoľahlivou pomocou pre vytrvalostných športovcov, ktorí si môžu kontrolovať pulzovú frekvenciu priamo počas záťaže bez toho, aby zastavovali a merali si pulz palpacne.
Avšak horský športovec nemôže považovať športester za prístroj, ktorý nahradí záťažové testy, ale len za ich doplnok na lepšie vyhodnotenie tréningovej výkonnosti.

Tu je zopár výhod, ktoré ponúka použitie športestra pri tréningu.
1. umožňuje realizovať rozohriatie vhodnej intenzity
2. pri skupinovom tréningu objektívne usmerňuje žiadanú úroveň záťaže, bez sporov s ostatnými členmi družstva. Zabraňuje teda neprimeranej tréningovej záťaži. Dnes už je normálne zostať za skupinou a povedať: „Vy pokračujte, ja dnes nejdem cez 140“.
3. dovoľuje sledovať obdobia regenerácie po predchádzajúcom tréningu. Takže v období po ľahšom tréningu alebo po oddychu by pulzová frekvencia počas záťaže mala byt o niečo nižšia ako po namáhavom tréningu. Toto sa zisťuje pozorovaním pulzovej frekvencie medzi dvoma známymi bodmi (charakteristické skaly, stromy....) pri tej istej úrovni záťaže (ten istý rytmus krokov, rýchlosť).
4. umožňuje realizáciu tréningov založených na konštantnej pulzovej frekvencii alebo „pyramídový tréning“, kde sa pulz postupne vyšplhá na maximum a následne sa znižuje na minimum.
5. umožňuje získavať informácie o relatívnej ekonomickej práci jednotlivých techník. Napríklad, rozdiely pri chôdzi a behu v strmom svahu, prekonanie určitého stúpania na lyžiach s použitím zvýšených pätiek alebo bez (počítaním krokov, sledovaním času a pulzovej frekvencie). Aby sme sa vyhli odchýlkam kvôli vetru, teplote, kvalite snehu je potrebné štandardizovať metódu hodnotenia či už celkového stavu alebo techniky.
6. keď sa trénujú viaceré športy, je dobré poznať maximálnu pulzovú frekvenciu a prahy pre každý z nich. Vo všeobecnosti, šport, kde sa na pohybe podieľa menšia svalová hmota vykazuje i menšiu pulzovú frekvenciu pri rovnakom zaťažení.
Na druhej strane, už sme spomínali, že určovanie prahov na úrovni dýchacej a/alebo metabolickej je komplexné a vyžaduje špecifický materiál a kvalifikovaný personál. Zvyšujúca sa obľúbenosť používania športestrov alebo pulzometrov umožňuje hľadať spoločné činitele dýchacieho alebo metabolického anaeróbneho prahu s anaeróbnym prahom srdcovým, a tiež umožňuje realizáciu testov v teréne nezávisle od prístrojov.

Na srdcovej úrovni sa anaeróbny prah získa, okrem už spomínaného Conconiho testu, aj nasledujúcim spôsobom:
1. zahriatie
2. zaznamenávanie pulzovej frekvencie počas 20 minút maximálneho tempa (frekvencia by sa mala stabilizovať po 3-6´)
3. frekvencia stabilizácie je pulzová frekvencia anaeróbneho prahu ( s odchýlkou 1-2%)


NADMORSKÁ VÝŠKA

Veľa vytrvalostných aktivít v horách sa vykonáva na snehu, a preto je v našej zemepisnej šírke (Španielsko) nadmorská výška relatívne dôležitá pre ich realizáciu. V pôvodnej klasifikácii je definovaný terén veľkej nadmorskej výšky v rozmedzí 2 400 – 4 200 metrov a terén veľmi veľkej nadmorskej výšky medzi 4 200 – 5 400 metrov, terén nad 5 400 m sa považuje za extrémnu nadmorskú výšku. Niekedy sa zdá, že problémy spojené z nadmorskou výškou vznikajú len v Andách alebo v Himalájach.

Existujú však známe fyzické poruchy spojené s nadmorskou výškou už i v 2 300 metroch a vážne mozgové edémy v 2 700 metroch. Samotní autori mohli pozorovať výskyt porúch (od zvracania a bolestí hlavy až po pľúcny edém) vo výškach menších ako 4 000 metrov. Práve preto by mal športovec prichádzajúci z oblasti úrovne mora a riskuje pobyt vo výškach nad 3 000 metrov vedieť niečo o vplyvoch nadmorskej výšky na organizmus. 85% jednotlivcov, ktorí prídu z oblasti úrovne mora do výšky 3000 – 4 000 m majú akútne ťažkosti.

Za tieto poruchy je zodpovedný nízky tlak kyslíka (hypoxia) spojený s nadmorskou výškou, zníženie fyzickej výkonnosti u vytrvalostných športov je tu normálne. Športovec, ktorý by žil v nízkej nadmorskej výške a mal by absolvovať prechod vo výške viac ako 3 000 metrov musí vedieť, že jeho fyzická úroveň tu bude nižšia ako vo výške 2 000 metrov. V prípade, že by chcel absolvovať v tejto výške preteky, mal by sa najskôr aklimatizovať, aby získal lepšiu výkonnostnú úroveň. Mohli by sme generalizovať, že aklimatizácia organizmu bude 80% po 10 dňoch vo výške a 95% po šiestich týždňoch, po uskutočnení zmien na hematologickej úrovni (viac červených krviniek a hemoglobínu), zvýšenie kapilarizácie a nárast niektorých substancií, ako sú myoglobín a bunkové enzýmy.
Závažnosť porúch zapríčinených nadmorskou výškou ovplyvňujú:
• Rýchlosť výstupu do nadmerných výšok u neaklimatizovaných jednotlivcov (typické pre preteky vo veľkých výškach)
• Prenocovanie vo veľkých výškach
• Predlženie pobytu v nadmernej výške
• Nedostatok oddychu a dehydratácia
• Potraviny s veľkým obsahom tukov a bielkovín
• Individuálne genetické schopnosti

Medzi klasické odporúčania pre pobyty vo výškach patria: výstupy uskutočňovať počas dní, spať v nižších výškach kvôli lepšej regenerácii z výstupov vo veľkých výškach a diéta bohatá na karbohydráty spojená s dobrou hydratáciou. Glycidy sa v zažívacom trakte rýchlo vstrebávajú a zlepšujú zásaditosť. Všeobecne, ľahké poruchy sa spontánne vytrácajú pri zostúpení do nižších polôh.
Fyzická príprava na expedíciu by nemala byt taká istá ako príprava na preteky vo výške. Na expedíciu nehľadáme maximálny vrchol formy ako na preteky. Snažíme sa prísť do hôr vo veľmi dobrej fyzickej forme, ale maximálne zregenerovaní z predchádzajúcej záťaže, keďže nás budú čakať náročné podmienky ako sú: možné infekcie žalúdočného charakteru pri príchode, potreba produkcie veľkého množstva červených krviniek a iné fyziologické zmeny a tiež odolávanie prudkým teplotným zmenám.

Dlhé trvanie tejto namáhavej aktivity spôsobí značný úbytok váhy, preto je lepšie prísť do hôr s dvoma kilami naviac ako dvoma menej. Kvôli tomu je veľmi dôležitá aj adekvátna diéta počas dvoch mesiacov pred odchodom. Táto by mala byt dobre zosúladená s tréningom. Podriadiť organizmus nadmerným dávkam intenzívneho tréningu v čase tesne pred odchodom na expedíciu nie je formou tréningu, ktorá sa odporúča. Počas expedície sa treba vyhýbať nepotrebným stratám energie a tiež je treba mat na zreteli, že najdôležitejšie sú dni konečného pokusu o vrchol a návratu do základného tábora.

---

V dnešnej časti som predstavil len malú časť z knižky TRÉNING PRE HORSKÉ ŠPORTY, ktorú ako svoj metodický materiál pripravila SSA. Uviedol som iba niektoré z grafov a zaujímavých tabuliek, pomocou ktorých je možné sledovať stav trénovanosti organizmu.

V prípade, že vás uverejnené informácie zaujali, tak vám odporúčame objednať si na adrese SSA celú knižku.

Ďalšia časť bude s názvom BIOMECHANICKÉ A FYZIOLOGICKÉ ASPEKTY HORSKÝCH ŠPORTOV .

Ahojte

Ivan Šramko

Pridané: 2006-10-02 21:45:00

Späť na obsah

Úvod

Biomechanické a fyziologické aspekty horských športov

 

Ďalšie stránky: Členovia | Obchod | Podmienky | Profily | Diskusia | Burza | Fotosúťaž  

(c)2004 - 2009 SkiMountaineering                 Design & production I.S.

Pre ďalšie šírenie článkov, fotografií a materiálov uverejnených na tejto stránke je potrebný súhlas Rady SSA

                   Odkaz na Facebook

Stránka sa načítala za 0.0213 sec