Madona Mia! M.d Campiglio... Azuro... Ragazzi...
skialp.turistika
Možno som to nenapísala správne, ale to, čo sme zažili, splnilo naše očakávanie. Množstvo
stabilnej snehovej pokrývky, slnečné počasie a mierny vetrík a partia ľudí, ktorá sa rozhodla
absolvovať spoznávanie talianskych dolomitov spôsobom skialpinistického turizmu.
Tento termín používam cielene, nakoľko sme sa venovali turizmu - zo všetkými bezpečnostnými
prvkami cestou nahor pri prekonávaní rôznych prevýšení a sklonov svahu, ale aj zaujímavými
zjazdami cestou nadol v rôznej kvalite snehu a terénmi do 38 stupňov.
Turistika to bola preto, že sme zastavovali ako bolo potrebné, či už za účelom príjmu rôznych
tekutín, potravy alebo fotografovanie tej nádhery vôkol.
Streda: v Brezne sa stretávajú prví účastníci zájazdu, balia vybavenie a potraviny.
Postupujú do BB, plus traja účastníci v BB a v Bratislave jeden sme kompletní. Nakoľko nás
tlačí čas, aby sme v agentúre Collini prevzali ubytovanie do 19:00 zastávky po ceste sú krátke
a vyprážané rezne v autíčku pekne rozvoniavajú. Niektorí holdujú len ovociu a tekutinám. Vcelku
cestu takto zvládame a Walter náš ubytovací agent nás rozhodí ako ináč do 2 budov vzdialených
cca 50m. Zaujímavé je, že obe sú takmer úplne prázdne a mohli sme byť bližšie, ale nakoniec
sa všetci jedenásti stretávame na zoznamovacom večierku v našom apartmáne. Privítanie
vínovicou, slivovicou, pivom kto čo má rád, je ale vážne distingvované, všetci tušia, že
ich čakajú dni na kopci, ranné vstávanie a preverenie technických zručností aj kondície.
Miro rozdáva v rámci pobytu každému účastníkovi lavínový vyhľadávač, sondy a lopatky.
Preškolenie z tejto problematiky je veru na programe tiež. Uvedomujeme si, že sú medzi
nami aj v tomto smere nováčikovia a sme radi že sme boli pri tom, keď si tieto dôležité
veci osvoja a začnú fixovať.
Štvrtok - ranostaj Ivan získava čestnú úlohu raňajkového managera a o 7:30 sadáme všetci
k výdatným šunkám, syrom, vločkám, lekváriku ale aj domácemu medíku. Za chvíľku sme však
pripravení a 8:30 auto plné nadšencov odštartuje k prvému dňu zážitkov. Cez niekoľko kilometrov
lesa v minimálnom prevýšení, cez zurčiace potôčiky a zaujímavú lavičku plnú snehu začíname
stúpať nahor. Obe rufugia - Rif.Casinei 1850m a Rif.Tucketi, ktoré sú aj kratučkými zástavkami
sú zavreté. Pri druhej chate sa skupina nadšencov rozhodne zlyžovať žľab z Brenty. Zjazd
je zaujímavý zvlášť pre kvalitu snehu a spoločne sa potom vydávame popod úbočie budúcich
zjazdoviek a výšľapov svetového pohára, ktoré sú už vo štvrtok čiastočne vyznačené. Pohľady
kochajúce sa odrazom slnečného svitu na snehových pláňach sa opierajú o krásny ľadopád.
Veru dobre je mať okuliare! No cítime už vcelku únavu a posledných 200 výškových metrov
do sedielka cik - cakom je už dôkazom trošku osvojených otočiek a šup sme na zjazdovke.
Ešte kúsok a sme pri reštaurácii, kde nás občerstvia vysokohorským pivom nakoľko 2-3 l
tekutín na ceste sme hravo zvládli a smäd bol obrovský. Po kratučkej prestávke po zjazdovkách,
opatrne, aby sme neničili ratrakárom ich prácu svištíme k našej apartmánom.
Prevýšenie 1600m, max.dosiahnutá výška 2500mnm (zlyžovaný žľab z Brenty od cca 2950mnm), dĺžka 15 km...
Iste viete, čo nasleduje - osviežujúca sprcha, práškové polievky, tekutiny... a výborné masko
s ryžou z domácej kuchyne. Pozeráme fotočky, stmieva sa a slastná únava nás premáha.
To be continued...
Katka Belicová