SSA - Slovenska skialpinisticka asociacia

SLOVENSKÁ SKIALPINISTICKÁ ASOCIÁCIA

Slovenská skialpinistická asociácia je člen International Ski Mountaineering Federation

Madonna di Campiglio - finále
Svetového pohára v skialpinizme jednotlivcov

Začiatkom marca v článku skialpinizmus vo svete som sa dotkol témy ako to vyzerá priebežne so svetovým pohárom - jeho priebehom, novinkami a výsledkami. V pláne akcíí Skialp4u bol zájazd do Madonny di Campiglio v Dolomitoch a to z viacerých príčin / vid. články Madona Mia! M.d Campiglio... Azuro... Ragazzi... skialp.turistika /.

Jednou z nich ale bola skutočnosť, že tam 11.4. prebehlo finále svetového pohára jednotlivcov. Organizátori pripravili skvelú trať. Prialo počasie, množstvo snehu, divákov, účastníkov - jednoducho maximálne dôstojný záver.

Keď som na prezentácii večer pred podujatím videl film z minulého ročníka tak som priam zatúžil tam štartovať. Fantastická technická trať ma vždy lákala. A v takom teréne, kde majestátne skalné veže sa vysoko vypínajú / kto trochu pozná Dolomity či už z leta alebo zimy vie o čom to asi je / a medzi nimi žľaby, ktoré nie sú jednoduché ale zároveň krásne, preveria znalosti všetkých. My v rámci turistického výjazdu sme si v záverečný deň dali prvý kopček a čakali pretekárov. Ledva sme ich síce stihli, nakoľko nás čakalo úzke strmé miesto, kde sa nedalo prejsť pomedzi pretekárov a museli sme tam byť skôr. Išlo sa tam na lyžiach a čakalo všetkých množstvo otočiek - asi tak 100-150. Ale stihli sme to a mohli sme sledovať.

Ako strela išiel švajčiar Troillet a za ním španiel Kilian, vedúci pretekár pohára. Ten ale pár sekúnd zaostával, a keď mám pravdu povedať, brzdil ostatných. Nedalo sa vlastne predbiehať. V závere už nevydržal atak zozadu a tam sa tlačili taliani. Krásna podívaná, ako vždy boli veľmi rýchli.

Čakal som s napätím ako si budú počínať jazdci z nášho regiónu, hlavne poliak Bargiel či čech Štantejský. Videl som ich okolo 30 miesta, čo tak zodpovedalo výsledkom doteraz. Všetko to bolo o tom ako sa pretekári zaradili pred otočkami - v nich sa už len naťahovali časy. Technicky mali občas niektorí problémy a kto to nevie aj s vyplazeným jazykom, ten neuspeje. Tak do minútky po "našich z regiónu" už išla prvá žena. Len krútim nechápavo hlavou, kam sa to už ženy dostali.

Posunuli sme sa trochu vyššie a videli sme aj následný zjazd. Po teplých dňoch prišlo ochladenie a sneh bol dosť tvrdý. Bolo pekne vidno ako to kto vie. /Andrej Bargiel si pripredpokladanom teple ani nezobral termo pod kombinézu a vyzeral ako Šmajda pri výstupe na Superstar./ Nakoľko pretekárov bolo neúrekom / možno takých 400 - aj s talianskym pohárom / tak občas bola v tom zjazde riadna mela. Ale kto vie ten vie. Niekto sa pustil hlava nehlava a potom sa zachraňoval, niekto veľmi opatrene. Najlepšie pekne bokom, využiť plochy a zároveň si aj oddýchnuť. Videl som jednu pretekárku ako takto pomedzi ostatných predbehla asi tak 15 pretekárov na dĺžke tak 400m. Išla super. Horšie bolo, že to už bola jedna z junioriek, čo bojovala aj s poľkami a češkami. Videl som napr. v zjazde hlavne Kaju Grohovú a tá mala veru poriadny rešpekt. Na tých pár metroch stratila minúty, čo je škoda, lebo tak sa medailové výsledky nedajú. Ďalší úsek sme nevideli - čakal dospelých výstup na peši, na pásoch / opäť okolo 800 výškových / a super zjazd. Presunuli sme sa na koniec záverečného výstupu a povzbudzovali.

Troilett bol jasný víťaz, potom sa tam vopchal francúz Bon Mardion, za ním talian Eydallin. Klobúk dole, fakt boli dobrí. 30 skončil Bargiel s vyše 18 min stratou, vyše min. za ním Štantejský na 35 mieste. Kilian skončil až na 12 mieste ale stačilo to na to aby celkovo ako jednotlivec zvítazil v SP. Prvá žena - talianka Pedranzini so stratou 24 min by bola 41 medzi mužmi. Jasné že aj ženy medzi sebou tvrdo bojovali - druhá Miró zo Španielska o min pozadu a tretia Roux z Francúzska.

Fakt to organizátorom vyšlo a gratulujem. Preteky na Brente /Dolomity Brenta/ tu majú už svoju históriu a napríklad ja som tu tiež prvý krát s Rasťom Frankom štartoval už v roku 1992 / 5. miesto / .

Ešte spomeniem juniorky, kde poľka Wajda bola tretia, Figura - 4, Grohova - 6, Volfová - 7.

Celkovým víťazom Svetového pohára jednotlivcov sa teda stal Kilian pred Troilettom, zo žien jednoznačne Pedranzini. Pre úplnosť dodáme, že reprezentanti Slovenska na podujatie vôbec necestovali.

24.4.2010 bolo záverečné podujatie Svetového pohára družstiev aj absolútne - Patrouille des Glaciers vo Švajčiarsku - štartovalo sa v Zermate a cieľ vo Verbier. Trať je dlhá okolo 100km a nie je až tak veľmi technicky náročná. Vytvoril sa opäť rekord a to v čase 5hod 52 min . Pokúsime sa získať presnejšie informácie od Martina Matúšeka, ktorý tam štartoval a prinesieme Vám ich v nasledujúcom článku. Taktiež sa tým uzatváral Svetový pohár absolútne, tak pár slov k tomu a aj umiestnenie či presnejšie neumiestnenie našich "Slovákov".

Miro Leitner

Pridané: 2010-04-30 21:15