SSA - Slovenska skialpinisticka asociacia

SLOVENSKÁ SKIALPINISTICKÁ ASOCIÁCIA

Slovenská skialpinistická asociácia je člen International Ski Mountaineering Federation

Skialpinistický víkend, 24.-25.3.2007
Žiarska dolina - Západné Tatry

Začala sa konečne v praxi aj "éra" nepretekových akcií. Skialpinistov je už ako maku, s pretekármi to je však horšie. Pre nich však akcie bežia celú zimu ale pre ostatných? A tak padla voľba na Žiarsku dolinu. Len čisto nepretekárska akcia.

Tak sa postupne v sobotu ráno stretáva partia ľudí, ktorá sa chce trochu na skialpoch poprechádzať, vidieť a naučiť sa niečo nové. Bezpečnosť či rešpekt z hôr hrá svoju úlohu pri túrach a v partii so skúsenejšími je pocit bezpečnosti väčší.

Počasie pár dní predtým nebolo veľmi dobré a ako sme odmerali neskôr, napadlo 60 cm snehu. Lavínový stupeň č.3 - hovorí mnohé. Opatrnosť nadovšetko.

Po kontrole materiálu pre hotelom sme vyrazili hore. Zamračená obloha a vietor nemohol nikoho odradiť, pretože sa sľuboval nádherný ďalší deň. Takže na úvodné spoznávanie to stačilo.

Cestou na chatu sme si trochu prešli techniku chôdze, čo to o iných drobnostiach. Pozerali sme v pravo ci v ľavo ako to vyzerá so snehom. Bolo jasné, ze je ho dosť, len či vydrží. Ale na chatu sme dorazili v celku v pohode. Občerstvenie padlo vhod, potom čo ďalej.

V tomto počasí sa veľa vymýšľať nedalo a tak smer Žiarske sedlo. V polovici nám chlapci zo HSnS predviedli ukážku Nórskej sondy. Stupeň 3 sa potvrdil a to už nikto nevymýšľal nič extrémne. Na vlastné oči sa presvedčiť je teda isto lepšie ako si to len prečítať.

Vyšli sme takmer do sedla ale nakoniec sme dali otočku. Počasie nebolo veľmi vábivé a tak to nikomu nejak nevadilo. Čakal zjazd a to sme ešte nevedeli, čo nás čaká... Kôra ako z katalógu zo všetkých robila expertov na zábavné pohyby aj s akrobaciou. Nohy veru poboleli ale chata všetkých rýchlo postavila na nohy.

Aby nebola nuda, dali sme si hľadanie zakopaných pipsov. Niekomu to šlo lepšie iným horšie. Najhoršie na záver. Nie a nie nájsť jeden prístroj. Nakoniec sa našiel ale len z pamäti - lebo došla baterka. Dobré poučenie.

Zbehli sme dole na hotel, niečo zjedli a začal sa ďalší program. Najskôr niečo o lavínach v podaní pracovníka LP v Jasnej, potom niečo o skialpe a pretekoch v zahraničí. K tomu pár rád a skúseností. No a to už bol večer. Túžobne sme hľadeli na oblohu, čo sa pripravuje a veru nedeľa vyšla nádherne.

Slniečko a mierny vietor priali vybratej trase. Cesta hore preverila trpezlivosť účastníkov v chôdzi po zvážnici, aj v prepletaní sa lesným porastom. Odmenou bol nádherný výhľad z hrebeňovej časti výstupu na Baranec. Hore pár foto, úvah ktorým smerom bezpečne ďalej a pod. Výhľad vôkol naplnil radosťou všetkých. Raz je však koniec a treba späť.

Zjazd bol až po hranicu lesa ozajstným príjemným zážitkom. V lese nastúpil ten pravý boj s tažkým prebárajúcim sa mokrým snehom. Napokon všetci zdraví a spokojní prehodnocujeme zážitky z prežitého víkendu pri haluškách na salaši v ústí doliny. Chutili vynikajúco však aj pár hodín cesta trvala.

Okrem priamych zážitkov vyplynul aj poznatok, že vzdelávania nie je vôbec dosť, takáto forma stretnutí a prechádzok je vítaná avšak skupina ľudí tak maximálne do 25. To je ešte taká hranica, kde sa dá dobre navzájom komunikovať. Dúfajme, že sa takáto forma uchytí a pre budúcnosť bude takýchto akcií viac. Jedna až dve nás čaká ešte tohoto roku, kde Vás srdečne pozývame. Skialpmíting vo Vysokých Tatrách 13.-15.4.2007 , kde popri pretekároch je vyčlenený čas na dva dni aj pre nepretekárov. Taktiež na úplný záver na Kosodrevine - dúfajme, že sneh vydrží a niečo sa bude ešte dať urobiť.

A budeme bilancovať a ...

Miro Leitner

Pridané: 2007-04-02 22:00

Foto: Ivan Šramko