|
Druhá aprílová sobota v horskom stredisku Jasná privítala účastníkov nultého ročníka Army SKI TRAB
race počasím ako z reklamného filmu. Množstvo snehu, modrá obloha a slniečko. Skialpinizmus patrí
medzi najmladšie, no pomerne rýchlo sa rozvíjajúce športové odvetvia. Svojich vyznávačov si našiel
aj medzi vojenskými profesionálmi. Najmä na severnom a strednom Slovensku, kde sú pre toto odvetvie
najlepšie prírodné podmienky.
Vertikálny pretek v Jasnej sa uskutočnil u nás vlastne po prvý raz (len pred dvoma rokmi boli prvé
majstrovstvá sveta). Zároveň s majstrovstvami Slovenska vo vertikálnom preteku súťažili aj vojaci.
Nultý ročník zorganizovala skupinka nadšencov pod vedením poručíčky MUDr. Kataríny Belicovej z Ústavu
vojenského zdravotníctva – poľnej nemocnice v Liptovskom Mikuláši a kapitána Aurela Saba z mikulášskej
Národnej akadémie obrany.
Úlohou súťažiacich bolo v čo najkratšom čase zdolať trasu od miesta štartu pri Dome horskej služby
v Jasnej až na vrchol druhého najvyššieho kopca v Nízkych Tatrách, 2024 metrov vysokého Chopka.
Tulenie pásy a Martikán
Preteká sa len smerom hore (na lyže je potrebné prilepiť si tzv. tulenie pásy) a celkom dobre sa
môžu uplatniť aj športovci, ktorých materská disciplína je dosť vzdialená od pohybu v horskom teréne.
V tomto roku sa pod Chopkom veľmi dobre uviedol napríklad náš úspešný olympionik na divokej vode
Michal Martikán. Všetkých účastníkov pretekov čakalo na trati prevýšenie vyše tisíc metrov. Najlepší
ho zvládli za neuveriteľných 37 minút...
Prvé miesto v Army SKI TRAB race nakoniec obsadil poručík poručík Miroslav Mikuštiak z martinského
práporu okamžitej reakcie pred desiatnikom Vladimírom Šoošom zo žilinského pluku Jozefa Gabčíka a
nadporučíkom Radovanom Cienikom z martinského práporu opráv techniky. „Dosť mi dal zabrať úsek od
stanice sedačkovej lanovky Luková po samotný vrchol kopca. Bál som sa, či som prvú časť preteku
zbytočne neprepálil,“ spomína víťaz. Tesne pod kopcom súťažiacich čakal kratučký zjazd a potom už
peší výšľap na samotný vrchol Chopka. Všetkým bol odmenou čarokrásny výhľad na všetky svetové strany.
Na jednej strane bolo pod nimi Horehronie a trochu ďalej Slovenské Rudohorie, na strane druhej Liptov
s čiastočne zamrznutou nádržou Liptovská Mara, Západné a Vysoké Tatry. Po krátkom oddychu na Kamennej
chate pod Chopkom účastníci preteku si mohli vychutnať zlyžovanie z kopca cez Dievčenský žľab do Jasnej.
O rok aj medzinárodne
Poručíčka Belicová sa na skialpinistických podujatiach u nás zúčastňuje už štyri roky. V minulom roku
vstúpila do ozbrojených síl. Na Liptove sa dala dohromady s vojakmi z horolezeckého krúžku Národnej
akadémie obrany a spoločne sa snažia tento mladý šport pevne zakotviť aj medzi vojenskou verejnosťou.
Nultý ročník armádneho skialpinistického preteku je pre ňu a jej kolegov ďalšou výzvou.
„V budúcom roku by sme chceli zorganizovať oficiálny prvý ročník. Budeme sa snažiť, aby bol aj
s medzinárodnou účasťou. Veľmi radi by sme medzi sebou privítali i vojakov z Česka, Rakúska,
Slovinska, prípadne z iných armád. Na základe tohtoročných skúseností počítame s určitou modifikáciou
dĺžky trate, jej náročnosti i započítaním zjazdu do celkového času,“ spriada už dnes plány na budúci
rok Katarína Belicová, ktorá je v súčasnosti na pred atestačnej príprave v odbore úrazová chirurgia
v banskobystrickej Rooseweltovej nemocnici.
Ona i jej kolegovia dúfajú, že čím skôr získajú oficiálne zastrešenie v armádnych športových
štruktúrach. Veď skialpinizmus je o sile, vytrvalosti, odvahe, rýchlej a najmä správnej reakcii
v náročnom horskom teréne. Teda o tom, čo potrebuje každý kvalitný príslušník prieskumných či
špeciálnych jednotiek, ale aj ďalších zložiek našich ozbrojených síl.
Text a foto Jozef ŽIAK , časopis Obrana
|
|