Valné zhromaždenie ISMF
Teherán 16.10.2008
Tohtoročné Valné zhromaždenie medzinárodnej skialpinistickej federácie ISMF sa uskutočnilo 16.10.2008 v hlavnom
meste Iránu - Teheráne. Za Slovensko a Slovenskú skialpinistickú asociáciu sa VZ zúčastnil Miroslav Leitner vzhľadom
na dlhodobý pobyt prezidentky SSA K. Belicovej v zahraničí.
Toto miesto bolo zvolené preto, lebo 18.10.2008 sa tam uskutočnilo aj Valné zhromaždenie UIAA.
Pre objasnenie skialpinisti si v roku 1993 vytvorili organizáciu nazvanú CISAC, ktorá sa pred takmer desiatimi
rokmi premenovala na ISMC, ale zároveň sa stala súčasťou UIAA. Z toho dôvodu VZ skialpinistov stále kopírovali
miesta VZ UIAA, hoci to boli v posledných rokoch aj pre nás dosť vzdialené miesta / India, Singapur, Kanada,
Japonsko a teraz Irán. Hoci medzitým si skialpinisti vytvorili samostatnú organizáciu ISMF, kde zakladajúce VZ
bolo počas majstrovstiev sveta presne 27.2.2008, ale bolo dohodnuté, že miesto na tohtoročné riadne VZ bude zachované.
A veru rozhodovalo sa o veľmi dôležitom kroku. Vytvorením samostatnej organizácie ISMF začiatkom roka strácala
UIAA ďalší pretekový šport po športovom lezení. Právne ešte v UIAA existoval predchodca ISMF a to ISMC. No a tak
jeden z najdôležiteších bodov bol návrh skupiny krajín na dohodu s UIAA, kde by sa ISMF na tri roky opäť stala
časťou UIAA. V návrhu ďalej bolo, že UIAA by skialpinistom pomáhala v troch komisiách, mali by skialpinisti
jedného viceprezidenta, pomoc by bola aj v procese jednania s MOV, za čo by sme ešte platili poplatok 3500 EUR
ročne. Tento návrh bol pre niektoré krajiny absolútne neprijateľný a pre ďalších zase prirodzený, vzhľadom na
situáciu akú majú doma.
Najskôr padli slová o lepšej pozícii pod veľkým dáždnikom svetovej a historicky už
etablovanej organizácie. Potom však aj pričinením postoja za Slovensko sa vyskytli hlasy proti takémuto usporiadaniu,
nakoľko spolupráca za posledných takmer 10 rokov nepriniesla nič prevratné pre rozvoj a pri jednaní s MOV tiež nie
je absolútne žiadny pokrok resp. sme úplne na začiatku. Taktiež v mediálnej oblasti spolupráca nepohla skialpinizmus
ani o kúsok ďalej. Prítomný prezident UIAA sa snažil všetky takéto obavy vyvrátiť spolu aj s ďalšími pozvanými
členmi a tak po čase presvedčovania a výmeny postojov prišlo k samotným voľbám.
Volilo sa verejne a z 18 prítomných resp. z 12 prítomných a 6 zastupujúcich členov vyšlo hlasovanie nerozhodne
na 9:9. V tom momente bol trochu problém, lebo sa nevedelo aký je ďalší postup v prípade remízy. Nakoniec
sa prijala alternatíva, že sa bude hlasovať ešte raz a to tajne. Nasledovala pauza a bolo zaujímavé sledovať
jednotlivé skupiny a počúvať argumenty. No a tak nasledovali tajné voľby a tie skončili 10:8 pre neschválenie
zmluvy a teda o ďalšej samostatnosti ISMF. V tej chvíli to bolo pre Slovensko veľmi dobré, lebo sa tým priblížili
naše ciele. Prekvapil prezident UIAA, ktorý sa zodvihol a bez slova dosť urazene odišiel.
Prešli sa následne rozpočty, návrhy na zástupcov komisií, kalendáre najvyšších podujatí a ich forma. Bol prijatý
navrhnutý kalendár Svetového pohára. Neschválila sa ale zmena pre tento rok na rozšírenie vekových hraníc
u mládežníckych kategórii z dvoch rokov na tri. Zmena bude platiť až od nasledujúceho roku 2009/2010. Návrh
španielov na to aby mohli pretekať pri tímoch aj dvojice z rôznych krajín bol stiahnutý a teda platí, že to
musí byť družstvo s rovnakej krajiny. Prijali sa aj zvýšené členské poplatky do ISMF. Zvýšenie je o 50 %.
Na druhej strane sú dôležité zmeny v tom, že pretekári na popredných miestach majú garantované finančné výhry
na prvých 6. miestach.
Podstatná správa pre Slovensko je, že ďalšie Valné zhromaždenie bude začiatkom leta 2009 v Bratislave. Týmto
sa prvý krát po dlhej dobe definitívne skialpinisti oddelili od UIAA. Bratislava má výbornú strategickú polohu
na prístup letecky alebo autom a predpokladáme, že aj účasť bude podstatne vyššia ako v uplynulých rokoch.
Zároveň dúfame, že jednotliví zástupcovia budú naozaj znalí a pojem pretekový skialpinizmus im nebude cudzí
ako to bolo často v uplynulých rokoch.
Čo sa týka poznatkov z krátkeho dvojdňového pobytu v Teheráne, tak je možné povedať, že sú tam veľmi príjemní
ľudia a snažili sa vždy vo všetkom pomôcť. Sila náboženstva sa prejavuje na prvý pohľad povinným nosením šatiek
u žien. Niekedy to bolo zaujímavé sledovať európanky ako sa zmenili. Mužská časť zhodnotila, že Iránky sú veľmi
pekné resp. minimálne postavou vzhľadom na zahaľovanie. Je pravda, že na ulici nebolo absolútne vidno osobu
s kilami navyše. Toto im máme veru čo závidieť.
Čo sa týka napr. módy, v obchodoch bolo naozaj takmer všetko
ale napr. večerné šaty si ženy asi obliekajú len doma pre svojho manžela. Na druhej strane vládla dosť
jednofarebnosť - obchody boli plné napr. aj pastelových farieb ale všetci vonku nosili prakticky
len čierne - pripadne biele košele. Človeka v teplákoch sa nepodarilo stretnúť, hoci sa bežne hral
futbal, volejbal, či iné športy v nedalekom krásnom parku. Všetci boli v nohaviciach - len pár malo
rifle, inak vyzerali všetci ako keby práve prišli z práce v úrade.
V parku bolo aj množstvo posilovacích strojov, takže do fitnesu sa ani nemuselo chodiť, prišiel
takto kto chcel. Jedno pozitívum bolo, že nikto nesedel v krčme na pive, pretože alkohol, je tam zakázaný
a mladí či starí boli v parku na ihriskách.
Kapitola sama o sebe je šoférovanie a jazda áut. Za celý čas som nepochopil ako to tam funguje ale
nechcel by som si tam robiť vodičák. Boli tam aj semafory ale mal som pocit že sa to dodržuje iba
občas. No a cez 6 prúdovú cestu plnú áut sa bežne naprieč vybrali ľudia pomedzi autá a ja som len
s úžasom pozeral ako riskujú. Paradoxom však bolo, že sme nevideli rozbité auto, ošúchané alebo
nejak inak haváriou poznačené auto a to sa teda jazdí mimoriadne na tesno.
Ostatní účastníci mali pripravený aj zájazd niekde do hôr. Podľa tvrdení majú hory veľmi pekné.
Na toto však nebol už čas, lebo lietadlo by nečakalo. A tak po vyše 48 hodinách opúšťam Irán a vedel
by som si predstaviť, ísť tam na dovolenku.
Miro Leitner